Atómové jadro: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
'''Atómové jadro''' je kladne [[elektrický náboj|nabitá]] vnútorná časť [[atóm]]u, obsahujúca až 99,9 % [[hmotnosť|hmotnosti]] [[atóm]]u. Pozostáva z nukleónov –[[protón]]ov (kladne [[elektrický náboj|nabitých]]) a [[neutrón]]ov (bez [[elektrický náboj|náboja]]). Hmotnosť protónu je 1,672 648 . 10 <sup>-27</sub> kg. Hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia - 1,674 954 . 10 <sup>-27</sup>. Obidva údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Ako je vyššie spomenuté, protón má náboj. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, ale protón je kladná častica. Q<sub>P</sub> = 1,602 . 10 <sup> -19 </sup> C. Hmotnosť protónov a neutrónov je neporovnateľne vyššia ako hmotnosť [[elektrón]]u. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometroch. (Je zrejmé, že jadro [[vodík]]a bude menšie ako jadro [[železo|železa]], pričom velkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia).
 
==== História ====
Jadro objavil v roku [[1911]] E.[[Ernest Rutherford]]. Realizoval nasledovný pokus. Tenko vylisovanú zlatú fóliu ostreľoval alfa časticami (sú to zvyškové jadrá [[hélium|hélia]], kladne nabité.) Na druhej strane zachytával prejdené častice. Zistil, že iba časť častíc prešla cez fóliu v priamom smere, niektoré sa vychýlili a niektoré sa dokonca vrátili. To, že sa vrátili vysvetlil tým, že atómy [[zlato|zlata]] musia obsahovať kladnú časť, ktorá je schopná kladné alfa častice vrátiť naspäť.
 
{{Fyzikálny výhonok}}