Preseľany: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 217.119.116.34 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Bubamara |
komplet prepísaný text |
||
Riadok 1:
'''História Obce PRESEĽANY'''
Obec leží v strednej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na pravostrannej nive a terase Nitry. Obec sa vyvinula zo slovanského sídliska a prvý písomný doklad z roku 1280 hovorí o obci Prezlen.
▲ |Počet obyvateľov = 1494
Od Preselian po Kovarce sa vyskytujú nivné pôdy, ktoré vznikajú na nekarbonátových nivných sedimentoch v nive rieky Nitrice a rieky Nitry. Toto územie bolo osídlené už v praveku. Prvá zmienka o existencii obce sa traduje do roku 895 už za čias panovania prvého maďarského kniežaťa Arpáda do čias Veľkomoravskej ríše, keď tu bolo objavené slovanské pohrebisko a sídlisko z 10. a 12. storočia. Väčšia koncentrácia veľkomoravských lokalít je v dnešnom katastri Preselian priamo v obci po oboch stranách niekdajšieho koryta rieky Nitry. Na plochých kostrových pohrebiskách sa začalo pochovávať už od začiatku 9. storočia.
Prvá písomná zmienka o obci siaha do roku 1280. Najstaršie pomenovanie je z 12. storočia - Presteran. Názov obce vznikol z označenia ľudí, ktorí sa presídlili na lepšie miesto. V roku 1562 sa v kanonickej vizitácii spomína už meno Perezlen a z toho potom po maďarizácii územia zostalo Pereszlény. Napokon za prvej ČSR dostala obec názov Preseľany. Obec patrila hradu Oponice v 13. a 14. storočí Ludanickovcom, od roku 1395 opäť hradu Oponice. Apponyiovci si panstvo rozdelili a Preseľany sa tak stali strediskom samostatného panstva, ku ktorému patrilo okrem Hrušovian i niekoľko ďalších dedín. V 16. storočí patrila obec Ostrožičovcom, v 17. až 19. storočí patrila jedna časť obce Apponyiovcom, druhá rodine Zayovcov / od roku 1547 im patrilo panstvo až do konca feudalizmu/, neskoršie Újfalussyovcom a Príleským.
O demografickom vývoji obcí nášho regiónu za feudalizmu si môžeme urobiť predstavu až od roku 1598, keď ústredné kráľovské úrady začali zdaňovať obyvateľstvo dedín a miest podľa počtu domov. Dovtedy sa štátne dane vyberali na základe počtu tzv. port / brán /, pričom sa do jednej porty počítalo vždy niekoľko sedliackych a domkárskych rodín. Rozličné množstvá port, pripadajúce na jednotlivé dediny, svedčia síce aj o ich rozdielnej ľudnatosti, no bližšiu prestavu o ich veľkosti dávajú až súpisy počtu ich domov. Z týchto súpisov sa dozvedáme, že dediny boli v tom čase na území nášho okresu malé / tak, ako inde na Slovensku / a mali priemerne 20 - 30 domov. Neboli však zriedkavé ani drobné osady, kde stálo len 5 - 10 domov a veľa bolo aj dedín s počtom domov od 30 do 50. Existovali aj obce s počtom domov na 50, i nad 100 domov. Boli to prevažne mestečká, ktoré sa stali centrami obchodu a remeselnej výroby a sústreďoval sa v nich väčší počet obyvateľstva nachádzajúceho tam lepšie možnosti zamestnania a obživy.
Podľa súpisu z roku 1598 mala obec 74 domov. V roku 1787 mala 877 obyvateľov. Obyvatelia boli prevažne roľníci, ale v roku 1715 sa už spomínajú aj vinice. Vinohradníctvu sa venovala veľká pozornosť, pretože produkt tejto výroby / na rozdiel od pestovania obilnín / bol vo väčšej miere určený na predaj a stával sa v naturálnom feudálnom hospodárstve dôležitým zdrojom príjmov. Rozsah vinohradov sa za feudalizmu neuvádzal v plošných mierach, ale vyjadroval sa počtom robotníkov / kopáčov /, potrebných na ich obrobenie. Vinohrad pripadajúci na 1 kopáča predstavoval približne rozlohu 94 siah, na 1 uhorské jutro / 1200 siah / pripadlo teda 12 kopáčov a na 1 ha 30 kopáčov. Správy o vinohradoch sa nám zachovali už od stredoveku. V roku 1606 bolo v Preseľanoch 259 a v roku 1697 už len 96 kopáčov.
Rovina, na ktorej leží Obec Preseľany spadá do križovatky ciest, ktoré vznikli spojením Považia s Pohroním a spojením župných komunikácií Nitra - Tekov. Tieto cestné uzly boli chránené stálou kráľovskou posádkou a boli časy, keď túto ochrannú službu obstarávali križiaci. Spomínané posádky mali svoje kryty v Preseľanoch . Boli to podzemné chodby s priestrannými podzemnými miestnosťami pre hromadné ubytovanie vojska a obyvateľstva. Tieto miestnosti, ktoré sa osvedčili najmä pri tatárskom vpáde v r. 1241 ľud volal dierami / nemecky - lochmi /.
19. marca 1646 dostali Preseľany od Ferdinanda III. mestské kráľovské trhové a jarmočné výsady, právo opevnenia, cechové právo a vyberanie mýta. Nestali sa však výzamným trhovým strediskom a ani ich postavenie ako mestečka nebolo trvalé, pretože už koncom 18. storočia sa označovali ako obec. Tieto mestečká - obce neboli však len trhovými strediskami, ale vo väčšej miere sa v nich koncentrovala aj remeselná výroba. Žiaľ o jej stave a vyspelosti v staršom období feudalizmu nám chýbajú komplexnejšie údaje. V roku 1668 získali Preseľany mestskú pečať s nápisom " Hacc est veritas oppidi Pereszlény " - Toto je pravda mesta Perezslény. Nemali však hrdelné právo a preto svoju veritas-pravdu odovzdávali Topoľčanom, ktoré mali pranier a šibenicu. Z kráľovských výsad mestečka Preseľany sa spomína výsada, podľa ktorej sa v nich nesmelo zastaviť, usadiť ani rekvírovať žiadne vojsko.
V preselianskej farnosti v 16. storočí zúril strašný mor, ktorý nemilosrdne kosil obyvateľov. Prestrašený ľud pokáním a vrúcnymi modlidbami prosil Boha o odvrátenie tejto strašnej rany. Mor prestal na sviatok Nanebovstúpenia Pána a na pamiatku tohto dňa urobili farníci sľub, že každý rok v deň tohto sviatku budú konať ďakovnú pobožnosť. Okrem epidémie moru zasiahli obec aj ťažké nájazdy Turkov. Územie nášho regiónu sa dostalo do styku s Turkami už krátko po moháčskej katastrofe / 1526 /, po neúspešnej výprave na Viedeň /1529/ začali ich vojská pustošiť Západné Slovensko. Turci sa pri tomto pustošení vyhýbali významným hradom a mestským pevnostiam, prenikali čo najďalej do vnútrozemia, aby mohli nazhromaždiť a čo najrýchlejšie odniesť bohatú korisť. Uzavretím mieru v roku 1606 sa výboje Turkov do nášho regiónu neskončili. K novej vojne s Turkami došlo kvôli pohraničným sporom v juhozápadnej oblasti turecko - uhorského pohraničia. Jedna skupina turecko-tatárskych vojsk sa vydala na pustošenie a plienenie smerom nahor údolím Nitry. Najskôr vyplienila okolie Topoľčian a v r. 1668 spustošili a vypálili i Preseľany. Keď v roku 1682 celá farnosť za účasti kazateľa Hieronyma Poláčka z Hlohoveckého františkánskeho kláštora konala ďakovnú pobožnosť. Turci, ktorí plienili nitriansku dolinu, tiahnúc týmto smerom na Viedeň, prekvapili veriacich zhromaždených v chráme. Keďže Turci tiahli od Nitry v kostole bolo veľa utečencov z Nitry a okolia, vtrhli do kostola, pobili veľa prestrašených veriacich, kazateľa stiahli z kazateľnice a pre kostolnými dverami mu sťali hlavu. Kostol vyrabovali a spustošili. Odniesli aj cenný kalich s vyrytým nápisom " Ecclesiace S. Elizabhethae oppidi Pereslen anno 1672 ". Keď potom spojenecké vojská v roku 1686 Turkov pri Budíne porazili, plukovník Gotfried Hoenich zhabal korisť, medzi ktorou našiel a spoznal preseliansky kalich podľa spomínaného nápisu a r. 1692 ho vrátil preselianskej farnosti. Táto udalosť je zvečnená latinským nápisom na striebornej tabuľke pod podnožkou kalicha.
Poslednou historickou udalosťou bola v roku 1708 veľká bitka pri obci medzi Kurucmi a Labancami. Kurucom velil chýrny brigádnik Ladislav Očkay. Labancom velil gróf Karol Pálfy. Očkay Kurucov zradil a poddal sa, za čo ho potom sťali na vojenskom súde v Nových Zámkoch. V tejto bitke padlo vyše 3000 vojakov.
Začiatkom 18. storočia patrilo panstvu Preseľany 6 obcí. V Nitrianskej župe bolo do roku 1869 11 poštových úradov a medzi ne patrila aj pošta v Preseľanoch. V roku 1902 bolo založené úverové družstvo a v roku 1906 Tehelné závody. Za prvej ČSR sa obyvatelia živili poľnohospodárstvom. Niektorí pracovali na veľkostatku a v miestnej tehelni a viackrát štrajkovali.
V r. 1825-1848 pôsobil v obci kňaz Matej Bazalica, ktorý sa venoval ovocinárstvu, založil ovocnú škôlku a vyšľachtil nový druh sliviek - nazvaný Bazalica.
Farský kostol v Preseľanoch pôvodne ranogotický, spomínaný okolo r. 1250 bol v roku 1736 obnovený a zväčšený. Patrónkou kostola je sv. Alžbeta z rodu Arpádovcov, ktorá sa ako terciárka v kulte sv. Františka preslávila a bola vyhlásená za svätú už v druhej polovici 12. storočia. V týchto časoch k jej úcte budoval kráľ Belo IV. /jej brat/ niekoľko kostolov na území celého Slovenska- medzi nimi aj v Preseľanoch.
Z novodobých dejín treba spomenúť obdobie pred ukončením II. svetovej vojny. Jeho vyvrcholením bolo SNP, do ktorého sa aktívne zapojili aj občania obce a obetovali svoje životy. Padlým Rudolfovi Košovanovi, Michalovi Mocnému, Štefanovi Gálovi a Viliamovi Adlerovi sa vzdala úcta umiestnením pamätnej tabule s ich menami na budove bývalého MNV. Po ukončení II. svetovej vojny rozvoj obce nadobudol nové dimenzie. Nastal prudký rozvoj bytovej výstavby, založilo sa poľnohospodárske družstvo / dnes PD Ponitrie/. Vybudované sú inžinierske siete - voda, plyn, telefónne prípojky, postavila sa čistiareň odpadových vôd aj s časťou kanalizácie, v budovaní ktorej sa pokračuje podľa prideľovania finančných prostriedkov. V roku 1960 bola obec značne poškodená povodňou. Preseľany majú vybudované zariadenia - základnú školu s materskou školou, školský klub detí, školské účelové zariadenia, školskú jedáleň, telocvičňu vrátane viacúčelového športového areálu, futbalový štadión, štvorprúdovú kolkársku dráhu, posilňovňu a dáva priestor na ďalšiu športovú činnosť. Ako jedna z mála obcí má vo svojom majetku aj budovu zdravotného strediska kde sídlia lekári, lekáreň a kaderníctvo a kozmetika. Kultúrne vyžitie pre občanov umožňuje obecná knižnica, divadelný súbor RONDO, ktorý je v obci pokračovateľom ochotníckej tradície občanom poskytuje zábavu a kultúrne vyžitie svojimi naštudovanými predstaveniami. Ďalšie svoje záľuby a záujmy je možné naplniť v spoločenských organizáciách obce - v Jednote dôchodcov Slovenska s vlastným klubom, v poľovnom združení Manna a v chrámovom zbore mládeže Amadeo. V obci sa udomácnilo aj kultúrne podujatie Preseliansky jarmok a kultúrne leto pri príležitosti sviatku sv. Anny - konal sa 6. ročník.
| |||