Riasa (vodný organizmus): Rozdiel medzi revíziami

 

'''Riasy''' (lat. Algae) sú:

Riasy netvoria jeden taxón, ale patria do rôznych taxonomických kategórií.

 

 

 

 

Podľa typu stielky rozlôišujeme riasy:

* jednobunkové:

** ''pletivotité'' (so stielkov rozlíšenou na pakorienky, pabyľku a palístky)

 

Riasy vznikli endosymbiózou sinice s [[Eukaryota|Eukaryotickým organizmom]], ktorý sinicu pohltil, tá ostala pri živote a oba organizmy ťažili zo vzájomnej spolupráce. Takto vznikli [[plastid|chloroplasty]] (podobným spôsobom vznikli aj [[mitochondria|mitochondrie]], k čomu došlo ešte pred vznikom chloroplastov u predkov rastlín živočíchov aj húb). Dôkazom tejto teórie je dodnes zachovalá [[DNA]] bakteriálneho typu v chloplastoch (odlišná od jadrovej), syntéza bielkovín v choloroplaste taktiež bakteriálneho typu (napr. ribozómavá [[RNA]]), ako aj dvojitá [[membrána]] chloroplastov (jedna pochádzajúca v vonkajšej membrány sinice a druhá je membránov hostiteľskej eukaryotickej bunky).

 

V niektorých skupinách rias (netýkalo sa to ale predkov suchozemských rastlín) došlo k druhotnému pohlteniu, keď jedna eukaryotická bunka pohltila inú vrátane jej chloroplastov. K tomuto procesu došlo tak v "zelenej" línii chloroplastov (vznikli eugleny - ''[[Euglenophyta]]''), ako aj v "červenej" chloroplastovej línii (takto vznikli napr. všetky hnedasté riasy - ''[[Chromista]]''). Dnes má chloroplast takýchto rias štyry membrány a medzi 2. a 3. membránov obsahuje tzv. nukleomorf, ktorý je pozostatkom DNA v pohltenej eukaryotickej bunky (DNA nukleomorfu sa v súčasnosti študuje a je stopou totožnosti pohltenej eukaryotickej bunky).

 

{| class="wikitable"

|-

|}

 

*[[Systém živých organizmov]]

 

[[it:Alga]]

[[ja:藻類]]

[[ka:წყალმცენარეები]]

[[kk:Балдырлар]]