Verzia z 14:26, 11. október 2008 upraviť Nemo~skwiki (diskusia \| príspevky) 236 editací geobox ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:33, 9. august 2009 upraviť vrátiť 95.105.175.71 (diskusia) aktualizácia, externé odkazy Ďalšia úprava →
Riadok 78: '''Čierny hrad''' je zaniknutý hrad na Slovensku v pohorí [[Tribeč]], nachádzajúci sa 13 km severne od Zlatých Moraviec nad obcou [[Zlatno (okres Zlaté Moravce)\|Zlatno]]. Minulosť hradu je zatiaľ málo známa, keďže donedávna sa na hrade nerobil žiaden výskum. Až v rokoch 2005, 2007 a 2009 sa na hrade uskutočnili prvé archeologické výskumy, ktoré nám pomohli presnejšie datovať dobu existencie hradu i jeho dispozíciu. Minulosť hradu je zatiaľ dosť nejasná, keďže o hrade neexistujú žiadne písomné zmienky a nebol na ňom uskutočnený ani archeologický prieskum. Jeho vznik, doba a príčiny zániku sa dajú preto iba odhadovať. Na základe jeho dispozície sa dá predpokladať že vznikol koncom [[13. storočie\|13.]] alebo začiatkom [[14. storočie\|14. storočia]]. Nemožno však vylúčiť, že hrad mohol byť postavený aj na mieste staršieho drevozemného hrádku, či hradiska. Odpoveď môže priniesť až archeologický výskum. Hrad bol postavený s najväčšou pravdepodobnosťou na pravekom hradisku z maldšej doby bronzovej. Nálezový materiál taktiež dokladuje osídlenie lokality v 9. a 10. storočí Slovanmi. Išlo pravdepodobne o výšinné opevnenie pred nájazdmi Maďarov. Neskorší, stredoveký kamenný hrad bol podľa dispozície vybudovany nekedy koncom [[13. storočie\|13.]] alebo začiatkom [[14. storočie\|14. storočia]].<ref name="Slivka">Slivka, M – Barič, J. - Jaššo, F. (2005): Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu v Zlatne na NKP Čierny hrad</ref> Stavba hradu hlboko v horách v tak odľahlej lokalite mimo významných ciest pravdepodobne súvisela s ryžovaním zlata v neďalekom Zlatne. Strategická poloha hradu umožňovala vizuálny kontakt s hradmi [[Gýmeš]] a [[Hrušov (hrad)\|Hrušov]], ako aj neďalekým Velčickým hrádkom. Stavba hradu hlboko v horách v tak odľahlej lokalite mimo významných ciest pravdepodobne súvisela s ryžovaním zlata v neďalekom Zlatne, ktoré je písomne doložené už v [[12. storočie\|12. storočí]] (r. [[1156]]). Z hradu je taktiež výhľad na neďaleké hrady [[Gýmeš]] a [[Hrušov (hrad)\|Hrušov]] a hrádok pri [[Velčice\|Velčiciach]]. Čierny hrad pravdepodobne fungoval aj ako súčasť komunikačného systému medzi hradmi v pohorí Tribeč. Historik Ján Lukačka predpokladá, že stavebníkmi hradu boli predkovia Báša (Baas), ktorý žil na prelome [[13. storočie\|13.]] a [[14. storočie\|14. storočia]].<ref name="Bona2006">Bóna, M. - Lukačka, J. (2006): Čiastkový architektonicko-historický a archívny výskum NKP Čierny hrad. Výskumná dokumentácia uložená v archíve KPÚ v Nitre.</ref>. V roku 1341 sa jeho synovia Marek a Ján spomínajú ako vlastníci Zlatna (Zalathnuk). Množstvo nálezového materiálu z 13. storočia však umožňuje na mieste kamenného hradu predpokladať existenciu staršieho drevozemného hrádku ešte v 13. storočí. Bášoví potomkovia pravdepodobne zomreli bez potomkov, lebo v roku 1386 daroval kráľ Zlatno Blažejovi Forgáčovi. Ten však ešte v ten istý rok umrel a jeho dediči o Zlatno pravdepodobne rýchlo prišli, keďže v roku 1396 sa pomína ako jeho vlastník Vavrinec z Veľkých Uheriec. Na základe nálezového materiálu možno predpokladať zánik hradu na prelome [[14. storočie\|14.]] a [[15. storočie\|15. storočia]]. Je však možné, že hrad bol dočasne kontrolovaný bratríkmi v polovici 15. storočia.<ref name="Bona2006"/> Z roku 1516 pochádza zatiaľ jediná písomná zmienka o hrade. V listine žiadajú Forgáčovci od kráľa právo ryžovať zlato na ich panstve Fekhetewar (Čierny hrad).<ref name="Bona2006"/> Ojedinelé nálezy z 16. storočia umožňujú predpokladať, že hrad mohol byť v tejto dobe dočasne obnovený. Od roku 2006 prebiehaju na hrade popri archeologickom výskume aj konzervačné práce. == Referencie == {{Reflist}} Kedy hrad zanikol, sa bez archeologického prieskumu, dá taktiež len predpokladať. Dôležitý je fakt, že na hrade nie sú zreteľné neskoršie prestavby a úpravy (nedajú sa však vylúčiť). S masívnejším nástupom strelných zbraní v [[15. storočie\|15.]] a [[16. storočie\|16. storočí]] sa hrady začali postupne prispôsobovať novým taktikám boja, zlepšovať svoje opevnenia, ale i zvyšovať pohodlie obytných priestorov. Dá sa teda predpokladať, že hrad zanikol ešte pred nástupom tohto obdobia, t.j. niekedy koncom 14. alebo začiatkom 15. storočia. Existujú záznamy, že už v 15. storočí patrila obec Zlatno [[Forgáč]]ovcom z Gýmeša; z roku [[1424]] pochádza listina, ktorá im dávala právo ryžovať v Zlatne [[zlato]]. [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]]

Čierny hrad: Rozdiel medzi revíziami