Kvantová teória poľa: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 191 bajtov ,  pred 16 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
 
Bez shrnutí editace
'''Kvantová teória poľa''' vznikla(QFT) ako výsledokje aplikovaniaaplikáciou [[kvantová teóriamechanika|kvantovej teóriemechaniky]] na opis správania sa [[pole|poľapolí]]. VýslednýJe formalizmuszákladom pomáhapri vysvetliť zdanlivý paradox:skúmaní [[časticovo-vlnovýelementárna dualizmusčastica|elementárnych častíc]] a ich interakcií ako aj v modernej teórii tuhých látok.
 
Dôvodom pre hľadanie novej teórie bol fakt, že [[kvantová mechanika]] popisuje správanie tých systémov, kde počet častíc ostáva nemenný (príkladom je elektrón v atóme vodíka). Vyžiarenie fotónu pri preskoku elektrónu z vyššej hladiny na nižšiu je však už za hranicami použitia kvantovej mechaniky - počas preskoku totiž pribúda nová častica, fotón. Prácu na kvantovej teórii poľa začal Dirac koncom 20-tych rokov 20. storočia. Úspešná kvantová teória pre elektromagnetické pole však bola hotová až o zhruba 30 rokov neskôr za prispenia viacerých známych fyzikov (Fock, Jordan, Pauli, Heisenberg, Bethe, Tomonaga, Schwinger, Feynman, Dyson,...).
[[Kategória: Fyzika]]
 
V rámci kvantovej teórie poľa sa pole kvantuje. Čo to znamená si môžeme vysvetliť na príklade elektromagnetického poľa. To je v klasickej fyzike popísané svojou elektrickou intenzitou a magnetickou indukciou, máme teda dve polia <math>\vec{E}(x,y,z)</math> a <math>\vec{B}(x,y,z)</math>. Obe tieto veličiny sa dajú meniť spojito, teda o ľubovoľne malú hodnotu v každom bode priestoru. Po kvantovaní sa energia poľa zvyšuje po krokoch, nemôže nadobudnúť ľubovoľnú hodnotu. Tento fakt interpetujeme tak, že pole je tvorené svojimi kvantami, z ktorých každé nesie istú energiu. Môžeme mať dve kvantá poľa, môžeme ich mať aj tri, ale nemôžeme ich mať dva a pol. Kvantá elektromagnetického poľa sú pritom staré známe fotóny.
{{Výhonok}}
 
Vytvorením kvantovej teórie elektromagnetického poľa sa pre fyzikov práca nekončila. V mikrosvete sú totiž ešte ďalšie dve dôležité sily: slabá a silná jadrová interakcia. Práce na teórii, ktorá by zahrnula aj tieto dva vplyvy si zaslúžili niekoľko Nobelových cien (poslednú dostali v roku 2004 Politzer, Wilczek a Gross).
Poslednou "nezjednotenou" silou ostáva sila gravitačná. Jej vplyv na elementárne častice je za bežných okolností úplne zanedbateľný, v extrémnych situáciách (pri horizonte čiernej diery, resp. krátko po vzniku vesmíru) však získava dôležitosť. Ambície zahrnúť túto silu do kvantovej teórie polí má najmä tzv. teória strún.
 
[[Kategória: Fyzika]]
Anonymný používateľ