Geron
Pripojil sa dňa 7. máj 2007
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 12:
και τα πλακώνει η σκλαβιά.]]]]
{{Redaktor z bratislavy}}{{Babel-1|it}}
==Tento článok, Livadia, bol označený ako ''nacionalistický''==
'''Livadia''' [[Gréčtina|gr.]] Λιβαδειά (Livadía), alebo aj Λεβάδεια (Levádia) či Λειβαδιά (Livadiá), [[Starogréčtina|starogr.]] Λεβάδεια (Lebádeia), je hlavné mesto [[Grécko|gréckeho kraja]] [[Boiótia]]. Mesto leží blízsko pohoria [[Parnassos]] a rieky Erkyna. Žije tu okolo 35 000 ľudí.
==História==
'''Starovek'''
Podľa mytológie sa mesto mesto najprv volalo Μίδεια (Mídeia), no premenovalo sa podľa hrdinu Lebadia. Nie je presne známe kedy bolo mesto založené, no predpokladá sa, že ešte počas mykénskej doby, nakoľko obyvatelia Boiótie boli potomkovia [[Achájci|gréckeho kmeňa Achájcov]]. Mesto počas staroveku nehralo významné úlohy, neďaleké významné mestá tu boli [[Delfy]] a [[Téby]]. V 3 stor. pred Kr. mesto ovládli [[Macedónci]], po nich [[Staroveký Rím|Rimania]] a [[Pontos|pontský]] kráľ Mithridates, ktorého však Rimania porazili a Grécko opäť ovládli. Staroveká Lebadia prosperovala aj naďalej, stály tu významné budovy, ako kúpele, agora, chrám boha [[Zeus|Dia]] či významná cesta. Postupne sa tu rozmáha kresťanstvo. V 3. a 4. stor. sa tadiaľto prehnali kmene [[Góti|Gótov]] a [[Heruli|Herulov]] v 5. stor. aj [[Huni]]. Od roku 395 patrí Livadia [[Byzantská ríša|Východorímskej ríši]] (Byzancia).
Staroveké mesto Lebadeia bolo známe hlavne uctievaním kultu hrdinu Trofónia, čo opísal aj [[Pausánias]]. Uctievali sa tu hlavne bohovia [[Artemis]], [[Hermes]], [[Dionýzos]] a [[Zeus]]. Tieto všetky kulty boli potlačené až zákrokom cisára [[Theodosius|Theodosia]] v 4 storočí.
'''Byzantská doba'''
Mesto sa síce spamätalo z barbarských vpádov a opätovne prosperovalo až do 6. stor., kedy toto územie ničili [[Slovania]]. Pokoj opäť nastal v 7 stor. a ľudia sa opäť mohli pokojne venovať hospodárstvu. Livadia patrila pod cirkevnú správu Téb. V 13 stor. kraj ovládli Európania-križiaci a potom v 15 stor. [[Turci]].
'''Turkokratia'''
[[Image:Livadia1 evlahos.jpg|200px|left|thumb|Rieka Erkýna a vodný mlyn]]
Behom turkokratie sa zvýšil význam Livadie, bola sídlom tureckého správcu, a postavila sa tu aj významná mešita Jeni-Cami (Nová mešita). V 17 stor. sa mesto pokúšali dobyť Benátčania. Z Livadie sa stalo centrum kultúry, ako aj gréckej tak moslimskej a tiež sa z nej stalo najväčšie mesto [[Boiótia|Boiótie]]. Mesto prosperovalo a hralo dôležitú obchodnú úlohu, lebo sa nachádzalo na ceste spojujúcou [[Macedónia|Macedóniu]] s [[Peloponéz]]om. Z Livádie pochádzalo viacero významných Grékov, ako aj Lambros Katsonis, ktorý slúžil v ruskom námorníctve. V 19 stor., kedy vypukla [[Grécka vojna za nezávislosť]] malo mesto asi 10 000 obyvateľov, vačšinou Grékov, ale aj tureckú menšinu. Obyvatelia sa venovali roľníctvu, obchodovaniu a biotechnií. Mesto hralo významnú úlohu počas revolúcie, bolo tu sídlo gréckej organizácie na oslobodení Grékov-Filiki Eteria. Pôsobil tu slávny revolucionár Athanasios Diakos, ktorý nakoniec vyhnal Turkov a mesto oslobodil. Turkom sa síce podarilo Livadie znovu zmocniť, no nie nadlho, mesto pripadlo novému Gréckemu štátu a stalo sa jedným z najvýznamnejších miest. Z tohto obdobia pochádza aj známa [[Grécky folklór|grécka ľudová pieseň]] ''Saranda palikaria apo tin Levadia (40 chlapcov z Levadie)'', ktorá spieva o odchode 40. bojovníkov za nezávislosť z Livádie do mesta Tripolitsa na Peloponéze.
'''Dnes'''
Dnes je Livadia najväčšie mesto Boiótie, organizujú sa tu mnohé kultúrne festivali, najznámejší sa koná v spetembry, tzv. Trofonia, kedy sa organizujú rôzne divadelné predstavenia, zábavy, oslavy a koncerty ľudovej hudby v uliciach mesta. Livadia je v Grécku známa spracovávaním bavlny. Okrem starovekých vykopávok má mesto mnoho moderných zaujímavostí, ako vodný mlyn, otvorený amfiteáter, či sochu nymfy Erkýni, ktorá sa vynára z rovnomennej rieky. Veľmi pekná je mestská štvrť Pera Choriu, známa tiež ako malý Paríž (Mikró Parísi).
| |||