Veľká francúzska revolúcia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 54:
Nasledovalo rozšírenie chaosu/revolúcie do celej krajiny. Roľníci pálili, atakovali a rabovali šľachtické sídla, ničili záznamy o svojich povinnostiach. Šľachtické rodiny (aj z Paríža) zo strachu utekali do zahraničia (tzv. emigranti). Aj v mestách boli nepokoje, nespokojní mešťania si vytvárali vlastné samosprávy – tzv. [[komúna|komúny]] a na ich ochranu ozbrojené oddiely, z ktorých neskôr vznikla [[Národná garda]]. V mestách krajiny sa opakuje situácia z Paríža – moci sa ujíma bohatá buržoázia. Zastavilo sa vyberanie daní. Francúzsko sa fakticky dočasne rozpadlo na samostatné mestské štáty.
Pod vplyvom udalostí na vidieku Ústavodarné národné zhromaždenie 4. augusta (potvrdené dekrétmi z 5. – 11. augusta) zrušilo [[lénny systém]], [[robota|robotu]], cirkevné desiatky, privilégiá prvých dvoch stavov aj rôznych oblastí a miest Francúzska, zaviedlo rovnosť pred súdom atď. Týmto rozhodnutím bola obnovená celistvosť krajiny, všetci občania sa zo dňa deň stali rovnými, zanikli stavy. Od [[12. augusta]] sa rokovalo o prijatí vyhlásenia ľudských a občianskych práv. Toto bolo prijaté [[26. augusta]] a dnes ho poznáme ako [[Deklarácia ľudských a občianskych práv]]. Zostavil ju podľa amerického vzoru La Fayette a [[Thomas Jefferson]]. Opiera sa o ňu aj neskoršía [[septembrová ústava]]. Dokument vyhlasuje, že človek má určité základné práva, ktoré mu nemožno odobrať,
Problém bol v tom, že tak dekréty z 5. – 11. augusta, ako aj Deklaráciu z 26. augusta musel schváliť kráľ a ten to odmietal urobiť. Odvahu mu dodali spory pri príprave ústavy, s ktorými Ústavodarné národné zhromaždenie začalo hneď po prijatí Deklarácie ľudských a občianskych práv. Išlo najmä o to, či má existovať horná snemovňa parlamentu podľa anglického vzoru.
| |||