|Miesto úmrtia =[[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenec, Nízke Tatry]]
}}
'''Jan Šverma''' (* [[23. marec]] [[1901]], [[Mnichovo Hradiště]] -– † [[10. november]] [[1944]], [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenec, Nízke Tatry]]) [[politik]], [[novinár]] známy tiež pod pseudonymami J. Hendrych a A. Duval.
== Život ==
Narodil sa v rodine advokáta Antonína a Marie Švermových v Mnichovom Hradišti, v okrese [[Mladá Boleslav]]. Štúdium práva na [[Karlova univerzita|Karlovej Univerzite]] v [[Praha|Prahe]] nedokončil, stal sa redaktorom viacerých komunistických novín (Rudé právo, Večerník Rudého práva, Avantgarda, Komunistická revue). Bol organizátorom robotníckych štrajkov a demonštrácií. Ideológ komunistického hnutia, funkcionár KSČ. V rokoch [[1926]]–[[1928]] absolvoval Leninskú školu v Moskve. V roku [[1929]] sa ako člen Gottwaldovej skupiny stal členom Ústredného výboru [[KSČ]]. Pôsobil v Komunistickej internacionále a v rokoch [[1935]] – [[1938]] bol poslancom Národného zhromáždenia. Po okupácii [[Čechy|Čiech]] a [[Morava (región)|Moravy]] odišiel v [[máj]]i [[1939]] do [[Paríž]]a, kde pôsobil od roku [[1940]] ako redaktor časopisu Světový rozhled, nadviazal tiež kontakt s komunistickými emigrantami na západe. Po roku [[1940]] pôsobil opäť v [[Moskva|Moskve]], od roku [[1943]] redigoval Československé listy, pracoval na moskovskom vysielaní [[Československý rozhlas|československého rozhlasu]], bol činiteľ Všeslovanského výboru a neskôr vedúci jeho Československej sekcie. Aktívne pôsobil ako agitátor a organizátor protifašistického odboja. V decembri [[1943]] sa zúčastnil rokovaní o [[Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi ČSR a ZSSR|Zmluve o priateľstve medzi ZSSR a ČSR]]. Tesne pred začiatkom [[SNP]] spolu s [[Rudolf Slánsky|Rudolfom Slánskym]], [[Marek Čulen|Marekom Čulenom]] a [[Alexej Asmolov|Alexejom Asmolovom]] priletel v noci z 27. na [[28. august]]a [[1944]] na Slovenské územie. Ako predstaviteľ moskovského vedenia KSČ pracoval na sekretariáte ÚV KSS v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], pôsobil tiež v redakcii Pravdy, ktorá výchádzala v Banskej Bystrici. Ako zástupca moskovského vedenia KSČ vystúpil na Konferencii závodných výborov a dôverníckych rád [[15. október|15. októbra]] [[1944]] v [[Podbrezová|Podbrezovej]]. Po ústupe SNP do hôr ustupoval v horúčkach spolu s členmi [[HŠPH]] cez svahy [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]. Zahynul počas namáhavého prechodu [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenca]]. Pochod vo víchrici neprežilo ďalších 80 vojakov.
