Bulharská gréckokatolícka cirkev: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 6:
Napriek tomu Bulharská gréckokatolícka cirkev, ktorá sa identifikovala s bulharským národným hnutím spočiatku získala 60 000 členov. Jej hlavou sa stal biskup Rafail Popov (1865-1876). Úspech únie medzi Bulharmi znepokojil cárske Rusko i Veľkú Britániu. Ruská vláda začala podporovať zriadenie samostatnej Bulharskej pravoslávnej cirkvi v Osmanskej ríši. To sa podarilo v roku 1870, keď bol zriadený bulharský pravoslávny exarchát, ktorý však grécky konštantínopolský patriarchát odmietal uznať až do roku 1945. Zriadenie exarchátu znamenalo koniec smerovania pravoslávnych Bulharov ku katolicizmu a na prelome 19. a 20. storočia sa tri štvriny bulharských gréckokatolíkov vrátilo k pravosláviu.
Väčšina Bulharov, ktorí zostali gréckokatolíkmi žila v tomto období v dedinách [[Macedónia|Macedónie]] a [[Thrákia|Thrákie]]. Preto [[Svätá stolica]] v roku 1883 rozdelila dovtedajší apoštolský vikariát pre bulharských katolíkov byzantsko-slovanského obradu na archieparchiu v Istanbule a dva apoštolské vikariáty – jeden pre Macedóniu so sídlom v [[Solún|Solúne]] a druhý pre Thrákiu so sídlom v Odrine ([[Edirne]] v dnešnom Turecku).
Túto situáciu však úplne zmenili balkánske vojny v rokoch 1912 a 1913, v dôsledku ktorých boli bulharskí gréckokatolíci z Thrákie a gréckej časti Macedónie nútení ujsť na územie [[Bulharsko|Bulharska]]. Tomu sa v roku 1926 prispôsobila aj ich cirkevná organizácia. Istanbulská archieparchia, macedónsky aj thrácky apoštolský vikariát boli zrušené a nahradil ich jeden bulharský gréckokatolícky [[apoštolský exrachát]] so sídlom v [[Sofia|Sofii]]. To sa podarilo aj za podpory vtedajšieho apoštolského vizitátora (1925-1931) a neskoršieho apoštolského delegáta (1931-1934) v Bulharsku Angela Roncalliho, neskoršieho pápeža [[Ján XXIII.|Jána XXIII.]] Ten podporil aj zriadenie medziobradového (pre rímsky aj byzantský obrad) seminára v Sofii v roku 1934, ktorý bol vedený jezuitmi až do svojho
V období komunistického režimu nebola Bulharská gréckokatolícka cirkev zakázaná, ale bola podrobená prísnym obmedzeniam, ktoré sa však o čosi zmiernili po zvolení Jána XXIII. za pápeža.
Po politických zmenách v rokoch 1989-1990 môže Bulharská gréckokatolícka cirkev slobodne fungovať a získala tiež naspäť väčšinu svojho majetku.
| |||