Sliezske vojny: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Amonet (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Amonet (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 59:
 
Anglicko už bolo vyčerpané neustálymi a pokračujúcimi vojnami s Francúzskom, a tak nútilo Máriu Teréziu, aby súhlasila s mierom, ktorý by pomohlo Anglicko dojednať. Mária Terézia však všetko začala zdržovať. Medzitým sa Anglicko dohodlo s Francúzskom na predbežnom mieri, ktorý [[30. apríl]]a [[1748]] predložili Márii Terézii. Tá bola bola nútená súhlasiť s týmto predbežným a neskôr aj s konečným mierom, ktorý bol uzavretý [[18. október|18. októbera]] [[1748]]. Vďaka tejto zmluve stratilo Rakúsko len niekoľko menších území, a to [[Parma|Parmu]], [[Piacenza|Piacenzu]] a [[Guastalla|Guastallu]], a jedno veľké a dôležité územie - [[Sliezsko]]. Naopak, ponechalo si [[Nizozemsko]] a [[Miláno]]. Navyše všetkých osem krajín, Anglicko, Holandsko, Sardínia - Piemont, Francúzsko, Španielsko, Janov, ktoré schválilo túto mierovú zmluvu, definitívne uznalo a potvrdilo platnosť pragmatickej sankcie.
 
== Nové spojenectvá ==
V snahe získať späť [[Sliezsko]] si [[Mária Terézia]] uvedomovala, že Prusko je možné poraziť, len v spolupráci s inou, vojensky silnou krajinou. Tou malo byť [[Francúzsko]]. [[Anglicko]] neprichádzalo do úvahy, pretože donútilo podpísať Máriu Teréziu pre ňu nevýhodnú mierovú zmluvu, v ktorej sa Rakúsko definítvne vzdávalo Sliezska. Francúzsko bolo vhodným spojencom, pretože ak by sa spojenectvo uskutočnilo, Prusko by stratilo silného spojenca.
 
=== Rakúsky veľvyslanec dojednáva spojenectvo vo Francúzsku ===
Vzťahy medzi [[Rakúsko]]m a [[Francúzsko]]m boli v tom čase veľmi napäté. Mária Terézia poslala v roku [[1750]] do Francúzska svojho veľvyslanca, čecha '''Václava Antonína Kounica'''. Ten najprv dospel k názoru, že toto spojenectvo sa kvôli veľkému nepriateľstvu sa nepodarí. No naďalej pokračoval v svojej misii.
 
=== Prvé úspešné rokovania o spojenectve ===
[[Súbor:Louis XV; Buste.jpg|right|thumb|150px|Francúzsky kráľ [[Ľudovít XV.]]]]
 
[[13. máj]]a [[1753]] ho po prvých úspešných jednaniach Mária Terézia zavolala naspäť do [[Viedeň|Viedne]]. Tam ho vymenovala za dvorného a štátneho kancelára a šéfa zahraničnej politiky. Začiatkom roku [[1755]] sa stupňuje napätá situácia medzi [[Anglicko]]m a [[Francúzsko]]m a hrozí dokonca nová vojna. Toto pôsobí veľmi dobre na nové možné spojenie Francúzska s Rakúskom. V septembri [[1755]] začínajú prvé veľké rokovania medzi Francúzskom a Rakúskom, ktorú však prebiehajú v tajnosti, pretože ani jeden zo zúčastnených si nemôže dovoliť stratiť svojho doterajšieho spojenca (Francúzsko Prusko a Rakúsko Anglicko) v prípade, ak by rokovania zlyhali a dozvedeli by sa o ňom ostatné krajiny.
 
Na tomto rokovaní Rakúsko vyslovilo záujem o čo najrýchlejšie dohodnutie spojenectva. Ak by totiž vypukla vojna medzi Francúzskom a Anglickom, Rakúsko by sa muselo pridať na stranu Anglicka, čo nechcelo, pretože by to znemožnilo Francúzsko-Rakúske spojenectvo. Rakúsko žiadalo, aby Francúzsko zrušilo svoje spojenectvo s Pruskom, a Francúzsko zase žiadalo prerušenie Rakúsko-Anglického spojenectva.
 
Rokovania potom prebiehali až v novembri [[1755]]. Francúzsko si uvedomilo, že spojenectvo s Rakúskom je pre nich výhodnejšie ako to s Pruskom, pretože by tak mohli francúzske jednotky mohli vstúpiť do [[Holandsko|Holandska]], odkiaľ by ľahšie útočili na Anglicko. Anglicko sa medzitým dozvedelo o možno rokovaní Rakúska s Francúzskom, a tak [[16. január]]a [[1756]] uzavrelo Anglicko s Pruskom tzv. '''''westminsterskú konvenciu'''''.
 
=== Uzavretie spojeneckej zmluvy ===
Vďaka tejto konvecii už nebol žiadny problém pri uzatvorení Rakúsko-Francúzskeho spojenectva. Bolo však ešte potrebné dojednať cenu. Tu malo Rakúsko jedinú požiadavku - [[Sliezsko]]. Francúzsko žiadalo rakúske [[Luxembursko]] a zvyšok [[Nizozemsko|Nizozemska]]. Rakúsko navyše dostalo [[Parma|Parmu]] a [[Piacenza|Piacenzu]]. Ďalej si potvrdili dŕžavy a neutralitu [[Belgicko|Belgicka]]. V prípade, ak by bol jeden štát napadnutý, druhý mu mal poskytnúť pomoc.
 
Po týchto úspešných rokovaniach bola [[1. máj]]a [[1756]] vo Francúzsku spísaná dohoda. [[Ľudovít XV.]] podpísal zmluvu [[2. máj]]a a Mária Terézia až [[19. máj]]a toho roku. Už koncom júla poslala Mária Terézia svoje armádne jednotky do [[Česko|Česka]]. Na to hneď zareagovalo Prusko a [[29. august]]a [[1756]], bez toho aby oficiálne vyhlásilo vojnu, vpadlo do Saska. Takto vypukla '''tretia sliezska vojna''', ktorá je známa aj ako '''[[sedemročná vojna]]'''.
 
== Tretia sliezska vojna (1756 - 1763) ==