Verzia z 13:01, 13. august 2009 upraviť Alexbot (diskusia \| príspevky) Boti 38 396 editací d robot Pridal: ko:K-141 쿠르스크 ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:49, 17. august 2009 upraviť vrátiť Martin88 (diskusia \| príspevky) 639 editací referencie, snad to dokoncim v blizkej buducnosti Ďalšia úprava →
Riadok 20: </div> </div> '''K-141 Kursk''' ([[ruština\|rus.]] ''К-141 Курск'') bola [[Rusko\|ruská]] jadrová [[ponorka]] triedy ~~Antej~~Антей (Antej, v kóde [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy\|NATO]] - Oscar-II), pomenovaná po ruskom meste [[Kursk]]., ~~Plavidlo~~pri ~~bolo~~ktorom ~~súčasťou~~sa ~~Severnej~~v ~~flotily ruského vojnového~~roku [[~~Námorníctvo\|námorníctva~~1943]] aodohrala ~~operovalo~~najväčšia ~~hlavne~~tanková vbitka ~~oblastiach~~histórie ~~[[Severný ľadový oceán\|Severného ľadového oceánu]]. ''Kursk'' sa potopil~~– [[~~12.~~bitka ~~august\|12.~~v ~~augusta]]~~Kurskom ~~[[2000~~oblúku]] ~~s celou svojou posádkou~~.<ref>{{Citácia ~~Katastrofu~~elektronického ~~nikto neprežil.~~dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = The Battle Of Kursk \| url = http://www.2worldwar2.com/kursk.htm \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2009-08-16 \| vydavateľ = \| miesto = \| jazyk = po anglicky }} </ref> Plavidlo bolo súčasťou Severnej flotily ruského vojnového [[Námorníctvo\|námorníctva]] a operovalo hlavne v oblastiach [[Severný ľadový oceán\|Severného ľadového oceánu]]. Jeho úlohou mal byť boj s ponorkami, lietadlovými loďami a vystreľovanie ďalekonosných rakiet spod hladiny.<ref name="rlink">{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = К-141 Курск \| url = http://www.russialink.org.uk/kursk/events.htm \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2009-08-16 \| vydavateľ = \| miesto = \| jazyk = po anglicky }} </ref> ''Kursk'' sa potopil [[12. august\|12. augusta]] [[2000]] v [[Barentsovo more\|Barentsovom mori]]. Katastrofu neprežil nikto zo 118 členov posádky. == Zrod a pôvod == Stavba ponorky začala v lodeniciach pri [[Severodvinsk]]u, neďaleko [[Archangeľsk]]a v roku [[1992]]. Na vodu bola spustená v máji [[1994]] a formálne prevzatá do služby [[30. december\|30. decembra]] toho istého roku. V nasledujúcom roku ([[1995]]) plavidlo posvätil ortodoxný kňaz.<ref>{{Citácia knihy \| priezvisko = Moore \| meno = Robert \| titul = A Time to Die:The Untold Story of the Kursk Tragedy \| vydavateľ = Crown Publishers \| rok = 2003 \| url = http://www.wnyc.org/books/10506 \| isbn = 0-609-61000-7 \| jazyk = po anglicky }} </ref> [[Obrázok:Oscar class submarine 3.jpg\|left\|thumb\|~~Ponorka~~Omsk, ponorka triedy Antej (Oscar-II), tej istej ako K-141 Kursk]] [[Obrázok:Kurskvstoledo.png\|náhľad\|Porovnanie veľkosti ponoriek triedy Antej (Oscar-II) a [[Los Angeles (trieda ponoriek)\|Los Angeles]]]] Kursk sa stal poslednou ponorkou triedy Antej ~~(v kóde [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy\|NATO]] Oscar-II)~~, ktorá bola projektovaná a ktorej stavba bola schválená ešte za sovietskej éry. S rozmermi 155 metrov na dĺžku a štyrmi poschodiami sa jednalo o najväčšie útočné ponorky, ktoré kedy boli skonštruované. O(absolútne ~~plavidlách tejto triedy sa tvrdilo, že~~najväčšie sú ~~„nepotopiteľné”~~ruské kvôli svojmu dvojitému trupu. Vonkajší trup o sile iba 8,5 mm z vysoko kvalitnej niklo-chrómovej ocele bol výnimočne odolný proti korózii a mal výhodné magnetické vlastnosti, ktoré sťažovali detekciubalistické ponorky ~~systémami~~typu ~~zaznamenávajúcimi magnetické anomálie (Magnetic Anomaly Detection systems – MAD~~Typhoon).<ref>{{Citácia ~~Vnútorný~~elektronického ~~oceľový trup bol približne 5 cm silný a od vonkajšieho trupu ho oddeľovala dvojmetrová medzera.~~dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = Largest Submarine in the World - Typhoon \| url = http://www.battle-fleet.com/pw/his/Largest%20Submarine%20Typhoon.htm \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2009-08-16 \| vydavateľ = \| miesto = \| jazyk = po anglicky }} </ref> O plavidlách tejto triedy sa tvrdilo, že sú „nepotopiteľné” kvôli svojmu dvojitému trupu. Vonkajší trup o sile iba 8,5 mm z vysoko kvalitnej niklo-chrómovej ocele bol výnimočne odolný proti korózii a mal výhodné magnetické vlastnosti, ktoré sťažovali detekciu ponorky systémami zaznamenávajúcimi magnetické anomálie (Magnetic Anomaly Detection systems – MAD). Vnútorný oceľový trup bol približne 5 cm silný a od vonkajšieho trupu ho oddeľovala dvojmetrová medzera. Ponorka hrala dôležitú rolu v [[Arktída\|arktickej]] oblasti. Počas [[90. roky 20. storočia\|90. rokov]] Severná flotila trpela nedostatkom finančných prostriedkov a v dôsledku toho dochádzalo k znižovaniu počtu bojových i podporných jednotiek. Mnoho ponoriek bolo stiahnutých do dokov na pobreží [[Barentsovo more\|Barentsovho mora]] a ponechaných napospas osudu a potupnej skaze. S výnimkou najdôležitejšieho bojového vybavenia všetko ostatné vrátane prieskumného a záchranného zariadenia neprechádzalo pravidelnou údržbou.V polovici 90. rokov námorníci Severnej flotily zostali bez výplat. Peniaze boli použité na iné účely skôr, než dosiahli oblasť arktického severu. Avšak koniec desaťročia priniesol určitú obrodu pre flotilu. V roku [[1999]] Kursk nepozorovane prekĺzol skrz [[Gibraltársky prieliv]] <ref name="zivotopis">{{Citácia elektronického dokumentu V polovici 90. rokov námorníci Severnej flotily zostali bez výplat. Peniaze boli použité na iné účely skôr, než dosiahli oblasť arktického severu. Avšak koniec desaťročia priniesol určitú obrodu pre flotilu. V roku [[1999]] Kursk uskutočnil úspešnú špionážne-prieskumnú misiu v [[Stredozemné more\|Stredomorí]], keď sledoval lode 6. flotily vojnového námorníctva [[Spojené štáty\|Spojených štátov]] počas [[Vojna v Kosove\|vojny v Kosove]]. Veliteľ ponorky [[Gennadij Petrovič Ljačin]] sa po návrate do Ruska stal národným hrdinom. Námorné cvičenie, ktoré sa konalo v auguste [[2000]] sa malo stať najväčšou akciou tohto druhu od rozpadu [[Sovietsky zväz\|Sovietskeho zväzu]] pred necelými desiatimi rokmi a zahŕňalo 4 útočné ponorky a vlajkovú loď flotily [[Pjotr Velikij (bitevný krížnik)\|bitevný krížnik Pjotr Velikij]] spolu s radom menších lodí. \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = Životopis Gennadija Ljačina na warheroes.ru \| url = http://warheroes.ru/hero/hero.asp?Hero_id=1026 \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2009-08-17 \| vydavateľ = \| miesto = \| jazyk = po rusky }} </ref> a uskutočnil úspešnú špionážne-prieskumnú misiu v [[Stredozemné more\|Stredomorí]], keď sledoval lode 6. flotily vojnového námorníctva [[Spojené štáty\|Spojených štátov]] počas [[Vojna v Kosove\|vojny v Kosove]]. Podľa ruskej strany vynaložili Spojené štáty desiatky miliónov dolárov na vystopovanie Kursku, nikdy sa im však nepodarilo udržať dlhší kontakt.<ref>{{Citácia knihy \| priezvisko = Thompson \| meno = Roger \| titul = Lessons not learned: the U.S. Navy's status quo culture \| isbn = 978-1-59114-865-4 \| kapitola = The Russians mug the Kitty Hawk \| strany = 91 \| url = http://books.google.sk/books?id=Tqj9ZP8FsJEC&lpg=PA91&ots=BGYZE6M37n&dq=kursk%20Sixth%20Fleet&pg=PA91#v=onepage&q=kursk%20Sixth%20Fleet&f=false \| jazyk = po anglicky }} </ref> Veliteľ ponorky [[Gennadij Petrovič Ljačin]] sa po návrate do Ruska stal národným hrdinom.<ref name="zivotopis" /><ref>{{Citácia periodika \| priezvisko = Semiryaga \| meno = Vladimir \| autor = \| odkaz na autora = \| spoluautori = \| titul = The cover story \| periodikum = Moskovsky Komsomolets \| odkaz na periodikum = \| rok = 2001 \| mesiac = 10 \| deň = 15 \| ročník = \| číslo = \| strany = 2 \| url = http://www.wps.ru/en/pp/kursk/2001/11/15/1.html \| issn = }} </ref> Námorné cvičenie, ktoré sa konalo v auguste [[2000]] sa malo stať najväčšou akciou tohto druhu od rozpadu [[Sovietsky zväz\|Sovietskeho zväzu]] pred necelými desiatimi rokmi a zahŕňalo okolo 30 plavidiel – 4 útočné ponorky, vlajkovú loď flotily [[Pjotr Velikij (bitevný krížnik)\|bitevný krížnik Pjotr Velikij]] a rad menších lodí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = K-141 Kursk Accident \| url = http://www.globalsecurity.org/military/world/russia/k-141-kursk.htm \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2009-08-17 \| vydavateľ = \| miesto = \| jazyk = po anglicky }}</ref> Kursk sa na cvičenie vydal [[10. august]]a o 10:00 miestneho času zo svojho domovského prístavu ''Zapadnaya Litsa'' na [[Kola (polostrov)\|Kolskom polostrove]]. Do pridelenej hliadkovacej oblasti vplával [[12. august]]a o 02:40. Plán cvičenia zahŕňal simulovaný útok na ''Petra Veľkého''.<ref name="rlink" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = \| odkaz na autora = \| titul = The Truth About the Russian Kursk Sinking \| url = http://redtate.spaces.live.com/blog/cns!28E20A23065EF8C7!644.entry \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = 2009-08-17 \| vydavateľ = \| miesto = \| jazyk = po anglicky }} </ref> == Explózia == Misia začala ráno [[12. ~~august]]a~~augusta [[2000]]. Ako súčasť cvičenia vypálil ''Kursk'' dve slepé torpéda proti „Petrovi Veľkému“, [[raketový krížnik\|raketovému krížniku]] triedy [[Kirov]]. 11:28 miestneho času (08:28 [[Svetový čas\|svetového času]]) vysoko koncentrovaný [[peroxid vodíka]], slúžiaci ako pohon [[Torpédo\|torpéda]], presiakol hrdzou v torpédovom púzdre. Peroxid reagoval s meďou a mosadzou v torpédomete, a tak spôsobil reťazovú chemickú reakciu vedúcu k explózii. Výbuch, ktorého mohutnosť sa rovnala explózii 100 až 250 kg [[Trinitrotoluén\|TNT]] registrovali [[seizmometer\|seizmometre]] ako otras o sile 1,5 až 2,2 stupňa [[Richterova stupnica\|Richterovej stupnice]]. Ponorka klesla do hĺbky 108 m, približne 135 km od prístavu [[Severomorsk]], v bode so súradnicami 69°40' s. š., 37°35' v. d. Vodotesné dvere, izolujúce torpédovú miestnosť od zvyšku priestoru, boli pred vypálením torpéd otvorené. Toto bola zrejme bežná prax – nechať prebytok stlačeného vzduchu uvolniť do torpédovej miestnosti v momente odpálenia zbrane. Otvorené dvere dovolili výbuchu spätne roztrhať prvé dve z deviatich oddelení obrovskej ponorky a zabiť sedem mužov v prvom oddelení a prinajmenšom zraniť alebo dezorientovať tridsať šesť mužov v druhom oddelení. Napriek tomu, že si nikto nemôže byť istý udalosťami následujúcich dvoch minút, je zjavné, že veliaci dôstojník lode kapitán 1. stupňa (námorný kapitán) Ljačin v druhom oddelení nemal dosť času vyslať núdzový signál. Núdzová bója, zostrojená pre automatické vypustenie v prípade havárie (napr. pri zmene tlaku alebo detekcii ohňa) a umožňujúca lokalizáciu vraku záchranárom, takisto zlyhala. Pri misii v Stredozemnom mori v roku [[1999]] totiž obavy z náhodného uvolnenia bóje, ktorá by mohla odhaliť pozíciu ponorky plavidlám Spojených štátov, viedli k jej zablokovaniu. Řádek 49 ⟶ 167: == Iné tvrdenia o príčinách explózie == * Takmer ihneď po potopení ''Kursku'', [[Čečensko\|čečenské]] ~~nezávislé~~ spravodajstvo Kavkaz-Center informovalo, že explózia v ponorke bola spôsobená samovražedným moslimom z [[Dagestan]]u v južnom Rusku, členom posádky. Údajne sa odpálil, aby podporil čečenských bojovníkov. Tri osoby na palube boli Dagestanci, avšak vyšetrovanie ruskej [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie\|FSB]] vyvrátilo možnosť, že by ktorýkoľvek z nich bol terorista.<ref>{{Citácia knihy \| priezvisko = Murphy \| meno = Paul \| odkaz na autora = \| titul = The wolves of Islam: Russia and the faces of Chechen terror \| vydavateľ = Brasseys Inc. \| miesto = \| rok = 2004 \| isbn = 1-57488-830-7 \| kapitola = Did Basayev really sink the Kursk? \| strany = 125 \| url = http://books.google.com/books?id=_LXfR7wNWTUC&lpg=PP1&hl=sk&pg=PP1#v=onepage&q=&f=false \| jazyk = po anglicky }} </ref> ==Referencie== {{reflist\|2}} == Zdroj == {{Preklad\|cs\|Kursk (ponorka)}} ==Externé odkazy== [http://englishrussia.com/?p=845 Obrázky zvyškov ponorky Kursk] [[Kategória:Ponorky]]

K-141 Kursk: Rozdiel medzi revíziami