Wikipédia

K-141 Kursk: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d opravy a spresnenie
Martin88 (diskusia | príspevky)
639 editací
referencie, doplnenie, obrazky, pracuje sa
Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
{{bezzdroja}}
<div style="margin-bottom: 0.5em; float: right; border-width: 0.5em 0 0.8em 1.4em; border-style: solid; border-color: white; width: 17em; text-align: center; clear: both;">
Řádek 20 ⟶ 21:
</div>
</div>
'''K-141 Kursk''' ({{Rus|К-141 Курск}}) bola [[Rusko|ruská]] jadrová [[ponorka]] triedy Antej ({{Rus|Антей}} &ndash; Projekt 949A, v kóde [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] -&ndash; Oscar-II), pomenovaná po ruskom meste [[Kursk]], pri ktorom sa v roku [[1943]] odohrala najväčšia tanková bitka histórie &ndash; [[bitka v Kurskom oblúku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 33 ⟶ 34:
| jazyk = po anglicky
}}
</ref> Plavidlo bolo súčasťou Severnej flotily ruského vojnového [[Námorníctvo|námorníctva]] a operovalo hlavne v oblastiach [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]]. JehoBolo úlohouprojektované mal byťna boj s ponorkami, lietadlovými loďami a vystreľovanie ďalekonosných rakiet spod hladiny.<ref name="rlink">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 46 ⟶ 47:
| jazyk = po anglicky
}}
</ref> ''Kursk'' sa potopil [[12. august|12. augusta]] [[2000]] v medzinárodných vodách [[Barentsovo more|BarentsovomBarentsovho morimora]]. Katastrofu neprežil nikto zo 118 členov posádky.
 
== Zrod a pôvod ==
Stavba ponorky začala v lodeniciach pri [[Severodvinsk]]u, neďaleko [[Archangeľsk]]a v roku [[1992]]. Na vodu bola spustená v máji [[1994]] a formálne prevzatá do služby [[30. december|30. decembra]] toho istého roku. V nasledujúcom roku ([[1995]]) plavidlo posvätil ortodoxný kňaz.<ref name="moore">{{Citácia knihy
| priezvisko = Moore
| meno = Robert
Řádek 56 ⟶ 57:
| rok = 2003
| url = http://www.wnyc.org/books/10506
| url2 = http://www.amazon.co.uk/Time-Die-Untold-Story-Tragedy/dp/product-description/140005124X
| isbn = 0-609-61000-7
| jazyk = po anglicky
Řádek 62 ⟶ 64:
 
[[Obrázok:Oscar class submarine 3.jpg|left|thumb|Omsk, ponorka triedy Antej (Oscar-II), tej istej ako K-141 Kursk]]
Kursk sa stal poslednou ponorkou triedy Antej, ktorá bola projektovaná a ktorej stavba bola schválená ešte za sovietskej éry. S rozmermi 154 metrov na dĺžku a štyrmi poschodiami sa jednalo o najväčšie útočné ponorky, ktoré kedy boli skonštruované (absolútne najväčšie sú ruské balistické ponorky typu Typhoon).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
[[Obrázok:Kurskvstoledo.png|náhľad|Porovnanie veľkosti ponoriek triedy Antej (Oscar-II) a [[Los Angeles (trieda ponoriek)|Los Angeles]]]]
Kursk sa stal poslednou ponorkou triedy Antej, ktorá bola projektovaná a ktorej stavba bola schválená ešte za sovietskej éry. S rozmermi 155 metrov na dĺžku a štyrmi poschodiami sa jednalo o najväčšie útočné ponorky, ktoré kedy boli skonštruované (absolútne najväčšie sú ruské balistické ponorky typu Typhoon).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 76 ⟶ 77:
| jazyk = po anglicky
}}
</ref> O plavidlách tejto triedy sa tvrdilo, že sú „nepotopiteľné” kvôli svojmu dvojitému trupu. Vonkajší trup o silehrúbke iba 8,5&nbsp;mm<ref zname="moore" vysoko/><ref kvalitnejname="nuclear_hazards">{{Citácia niklo-chrómovejelektronického ocele bol výnimočne odolný proti korózii a mal výhodné magnetické vlastnosti, ktoré sťažovali detekciu ponorky systémami zaznamenávajúcimi magnetické anomálie (Magnetic Anomaly Detection systems – MAD). Vnútorný oceľový trup bol približne 5 cm silný a od vonkajšieho trupu ho oddeľovala dvojmetrová medzera.dokumentu
| priezvisko = Davidson
| meno = Peter
| priezvisko2 = Jones
| meno2 = Huw
| priezvisko3 = Large
| meno3 = John
| titul = The Nuclear Hazards of the Recovery of the Nuclear Powered Submarine Kursk
| url = http://www.largeassociates.com/kurskpaper.pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2009-08-18
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}
</ref> vyrobený z vysoko kvalitnej niklovo-chrómovej ocele je výnimočne odolný proti korózii a má výhodné magnetické vlastnosti, ktoré sťažujú detekciu ponorky systémami zaznamenávajúcimi magnetické anomálie (Magnetic Anomaly Detection systems – MAD).<ref name="moore" /> Celý vonkajší plášť je pokrytý 40{{--}}80&nbsp;mm hrubou vrstvou dlaždíc zo syntetickej gumy, ktorá slúži na utlmenie hluku zo strojov a na zredukovanie sonarových odrazov.<ref name="nuclear_hazards" /><ref name="tka">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Amundsen
| meno = Ingar
| priezvisko2 = Lind
| meno2 = Bjørn
| priezvisko3 = Reistad
| meno3 = Ole
| spoluautori = et al.
| titul = The Kursk Accident
| url = http://www.nrpa.no/archive/Internett/Publikasjoner/Stralevernrapport/2001/StralevernRapport_5_2001.pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2009-08-18
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}
</ref> Vnútorný trup je vyrobený z 50&nbsp;mm silných oceľových platní a od vonkajšieho trupu ho oddeľuje medzera široká 1{{--}}2 metre (vnútorný plášť je kruhový, zatiaľčo vonkajší má oválny prierez). Medzi trupmi sa nachádzajú sonary a raketové silá.<ref name="nuclear_hazards" />
 
Ponorka hrala dôležitú rolu v [[Arktída|arktickej]] oblasti. Počas [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] Severná flotila trpela nedostatkom finančných prostriedkov a v dôsledku toho dochádzalo k znižovaniu počtu bojových i podporných jednotiek. V priebehu desiatich rokov sa počet plavidiel flotily znížil o tisíc kusov.<ref name="cockburn" /> Mnoho ponoriek bolo stiahnutých do dokov na pobreží [[Barentsovo more|Barentsovho mora]] a ponechaných napospas osudu a potupnej skaze. SZa výnimkourovnaké najdôležitejšiehoobdobie bojovéhosa vybaveniapočet všetkojadrových ostatnéponoriek vrátaneznížil prieskumnéhoo aviac záchrannéhoako zariadenia⅔, neprechádzaloz&nbsp;pôvodných pravidelnou62 údržbou.Vna polovici18 90kusov.<ref rokovname="cockburn" námorníci/> SevernejS flotilyvýnimkou zostalinajdôležitejšieho bezbojového výplat.vybavenia Peniazevšetko boliostatné použitévrátane naprieskumného inéa účelyzáchranného skôr,zariadenia nežneprechádzalo dosiahli oblasťpravidelnou arktického severuúdržbou. Avšak koniec desaťročia priniesol určitú obrodu pre flotilu.
 
V roku [[1999]] Kursk nepozorovane prekĺzol skrz [[Gibraltársky prieliv]] <ref name="zivotopis">{{Citácia elektronického dokumentu
Řádek 124 ⟶ 158:
</ref>
 
Námorné cvičenie, ktoré sa konalo v auguste [[2000]] sa malo stať najväčšou akciou tohto druhu od rozpadu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] pred necelými desiatimi rokmi a zahŕňalo okolo 30 plavidiel &ndash; 4 útočné ponorky, vlajkovú loď flotily &ndash; [[raketový krížnik]] [[Pjotr Velikij (bitevnýraketový krížnik)|bitevný krížnik Pjotr Velikij]] triedy [[Kirov (trieda bojových krížnikov)|Kirov]] a rad menších lodí.<ref name="globalsecurity">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Řádek 137 ⟶ 171:
| jazyk = po anglicky
}}</ref>
Mala to byť príprava na vyslanie časti Severnej flotily do Stredomoria neskôr toho roku.<ref name="cockburn">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Cockburn
| meno = Patrick
| odkaz na autora =
| titul = Blast on Kursk was felt from Norway to Alaska
| url = http://www.independent.co.uk/news/world/europe/blast-on-kursk-was-felt-from-norway-to-alaska-711657.html
| dátum vydania = 2000-8-19
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2009-08-18
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}
</ref>
Kursk sa na cvičenie vydal [[10. august]]a o 10:00 miestneho času zo svojho domovského prístavu ''Zapadnaya Litsa'' na [[Kola (polostrov)|Kolskom polostrove]]. Do pridelenej hliadkovacej oblasti vplával [[12. august]]a o 02:40. Plán cvičenia zahŕňal simulovaný útok na ''Petra Veľkého''.<ref name="rlink" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
Řádek 150 ⟶ 198:
| jazyk = po anglicky
}} </ref>
Misia začala ráno 12. augusta [[2000]]. Ako súčasť cvičenia vypálil ''Kursk'' z periskopovej hĺbky dve slepé torpéda.
 
== Explózia ==
Misia začala ráno 12. augusta [[2000]]Obrázok:Koursk_sub_localisation.jpg|náhľad|Miesto Akokde súčasťsa cvičenia vypálil ''Kursk'' dve slepé torpéda proti „Petrovi Veľkému“, [[raketový krížnik|raketovému krížnikupotopil]] triedy [[Kirov (trieda bojových krížnikov)|Kirov]]. 11:28 miestneho času (0807:28 [[Svetový čas|svetového času]])<ref name="nuclear_hazards" /> vysoko koncentrovaný [[peroxid vodíka]], slúžiaci ako pohon [[Torpédo|torpéda]], presiakol hrdzou v torpédovom púzdre. Peroxid reagoval s meďou a mosadzou v torpédomete, a tak spôsobil reťazovú chemickú reakciu vedúcu k explózii.<ref Výbuch,name="globalsecurity" ktorého/><ref>{{Citácia mohutnosťelektronického sa rovnala explózii 100 až 250&nbsp;kg [[Trinitrotoluén|TNT]] registrovali [[seizmometer|seizmometre]] ako otras o sile 1,5 až 2,2 stupňa [[Richterova stupnica|Richterovej stupnice]]. Ponorka klesla do hĺbky 108&nbsp;m, približne 135&nbsp;km od prístavu [[Severomorsk]], v bode so súradnicami 69°40'&nbsp;s.&nbsp;š., 37°35'&nbsp;v.&nbsp;d.dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| korporácia = Bellona
| titul = Kursk sank after torpedo explosion
| url = http://www.bellona.no/bellona.org/english_import_area/international/russia/navy/northern_fleet/incidents/22066
| dátum vydania = 2001-09-10
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2009-08-18
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}
</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Zánik ponorky Kursk mohol spôsobiť aj únik peroxidu vodíka
| url = http://korzar.sme.sk/c/4688209/zanik-ponorky-kursk-mohol-sposobit-aj-unik-peroxidu-vodika.html
| dátum vydania = 2001-08-10
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2009-08-18
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}
</ref> Výbuch, ktorého mohutnosť sa rovnala explózii 100 až 250&nbsp;kg [[Trinitrotoluén|TNT]] registrovali [[seizmometer|seizmometre]] ako otras o sile 1,5 až 2,2 stupňa [[Richterova stupnica|Richterovej stupnice]].<ref name="rlink" /> Ponorka klesla na dno do hĺbky 108&nbsp;m, približne 135&nbsp;km od prístavu [[Severomorsk]], v bode so súradnicami 69°40'&nbsp;s.&nbsp;š., 37°35'&nbsp;v.&nbsp;d.
 
Vodotesné dvere, izolujúce torpédovú miestnosť od zvyšku priestoru, boli pred vypálením torpéd otvorené. Toto bola zrejme bežná prax – nechať prebytok stlačeného vzduchu uvolniť do torpédovej miestnosti v momente odpálenia zbrane. Otvorené dvere dovolili výbuchu spätne roztrhať prvé dve z deviatich oddelení obrovskej ponorky a zabiť sedem mužov v prvom oddelení a prinajmenšom zraniť alebo dezorientovať tridsať šesť mužov v druhom oddelení.<ref>{{Citácia Napriekelektronického tomu, že si nikto nemôže byť istý udalosťami následujúcich dvoch minút, je zjavné, že veliaci dôstojník lode kapitán 1. stupňa (námorný kapitán) Ljačin v druhom oddelení nemal dosť času vyslať núdzový signál. Núdzová bója, zostrojená pre automatické vypustenie v prípade havárie (napr. pri zmene tlaku alebo detekcii ohňa) a umožňujúca lokalizáciu vraku záchranárom, takisto zlyhala. Pri misii v Stredozemnom mori v roku [[1999]] totiž obavy z náhodného uvolnenia bóje, ktorá by mohla odhaliť pozíciu ponorky plavidlám Spojených štátov, viedli k jej zablokovaniu.dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Kursk accident due to torpedo explosion
| url = http://www.russiajournal.com/node/8685
| dátum vydania = 2002-07-01
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2009-08-18
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}
</ref> Napriek tomu, že si nikto nemôže byť istý udalosťami následujúcich dvoch minút, je zjavné, že veliaci dôstojník lode, kapitán 1. stupňa (námorný kapitán) Ljačin v druhom oddelení nemal dosť času na vyslanie núdzového signálu. Núdzová bója, zostrojená pre automatické vypustenie v prípade havárie (napr. pri zmene tlaku alebo detekcii ohňa) a umožňujúca lokalizáciu vraku záchranárom, takisto zlyhala. Pri misii v Stredozemnom mori v roku [[1999]] totiž obavy z náhodného uvolnenia bóje, ktorá by mohla odhaliť pozíciu ponorky plavidlám Spojených štátov, viedli k jej zablokovaniu.<ref name="moore" />
 
K ďalšej explózii došlo o 135&nbsp;sekúnd neskôr. Táto bola registrovaná ako otras o sile 3,5 až 4,4 stupňa Richterovej stupnice, zaznamenaný seizmickými stanicami v celej severnej Európe, čo zodpovedá explózii 1 až 2&nbsp;ton TNT.<ref name="cockburn" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
K ďalšej explózii došlo o 135&nbsp;sekúnd neskôr. Táto bola registrovaná ako otras o sile 3,5 až 4,4 stupňa Richterovej stupnice, zaznamenaný seizmickými stanicami v celej severnej Európe, čo zodpovedá explózii 3 až 7&nbsp;ton TNT. S najväčšou pravdepodobnosťou došlo v tomto okamihu k výbuchu väčšieho počtu, približne šiestich, torpédových hlavíc. Seizmické údaje dokazujú, že k nemu došlo už na úrovni morského dna. Explózia roztrhla trup plavidla, schopný inak odolať tlaku v hĺbkach okolo 1000&nbsp;m a spôsobila v ňom otvor o ploche dvoch štvorcových metrov. Výbuch takisto roztrhal tretie a štvrté oddelenie. Do týchto miest začala prúdiť voda (90&nbsp;000&nbsp;litrov za sekundu) a usmrtila všetky osoby nachádzajúce sa v týchto priestoroch, vrátane piatich dôstojníkov zo štábu 7. divízie nukleárnych ponoriek, ktorí mali sledovať priebeh cvičenia. V ďalšom, piatom oddelení, boli umiestené dva [[Jadrový reaktor|jadrové reaktory]] typu [[OK-650]]b, v oceľových nádobách so stenami o sile 130&nbsp;mm. Prepážka oddeľujúca štvrté a piate oddelenie vydržala explóziu. Kontrolné tyče v reaktore zostali nepoškodené a zabránili jadrovej havárii. Západní experti neskôr vyjadrili veľký obdiv nad prácou sovietskych inžinierov, ktorí skonštruovali ponorku, schopnú toľko vydržať.
| priezvisko = Kudrik
| meno = Igor
| odkaz na autora =
| titul = Kursk accident time line
| url = http://www.bellona.no/bellona.org/english_import_area/international/russia/navy/northern_fleet/incidents/kursk/18468
| dátum vydania = 2000-8-11
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2009-08-19
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>
S najväčšou pravdepodobnosťou došlo v tomto okamihu k výbuchu väčšieho počtu, približne šiestich, torpédových hlavíc. Seizmické údaje dokazujú, že k nemu došlo už na úrovni morského dna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Koper
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Forensic seismology provides clues to Kursk disaster
| url = http://www.agu.org/sci_soc/prrl/prrl0105.html
| dátum vydania = 2001-22-1
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2009-08-18
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}
</ref> Explózia roztrhla trup plavidla, schopný inak odolať tlaku v hĺbkach okolo 1000&nbsp;m a spôsobila v ňom otvor o ploche dvoch štvorcových metrov. Výbuch takisto roztrhal tretie a štvrté oddelenie. Do týchto miest začala prúdiť voda (90&nbsp;000&nbsp;litrov za sekundu) a usmrtila všetky osoby nachádzajúce sa v týchto priestoroch, vrátane piatich dôstojníkov zo štábu 7. divízie nukleárnych ponoriek, ktorí mali sledovať priebeh cvičenia. V ďalšom, piatom oddelení, boli umiestené dva [[Jadrový reaktor|jadrové reaktory]] typu [[OK-650]]b, v oceľových nádobách so stenami o sile 130&nbsp;mm. Prepážka oddeľujúca štvrté a piate oddelenie vydržala explóziu. Kontrolné tyče v reaktore zostali nepoškodené a zabránili jadrovej havárii. Západní experti neskôr vyjadrili veľký obdiv nad prácou sovietskych inžinierov, ktorí skonštruovali ponorku, schopnú toľko vydržať.
 
[[Obrázok:Kolesnikov note.jpg|náhľad|Odkaz Dmitrija Kolesnikova]]Dvadsaťtri mužov, pracujúcich v šiestom až deviatom oddelení, prežilo obe explózie. Zhromaždili sa v deviatom oddelení, kde sa nachádzal druhý únikový tunel (prvý, hlavný únikový tunel bol v druhom oddelení, ktoré bolo zničené). Kapitán-poručík Dmitrij Romanovič Kolesnikov (jeden z troch dôstojníkov tejto hodnosti, ktorí prežili) sa zrejme ujal iniciatívy, a spísal tých, ktorí zostali v deviatom oddelení. Tlak v oddelení v čase explózie bol rovnaký ako na povrchu. V tejto chvíli by z fyziologického hľadiska bolo možné použiť únikový otvor a opustiť ponorku muž po mužovi. Znamenalo by to plávať nahor 100 metrov v ľadovej arktickej vode v záchrannom obleku a nakoniec očakávať pomoc na hladine. Nie je isté, či bolo možné núdzový prielez z vnútra ponorky otvoriť. Stále sa líšia názory na to, do akej miery bol prielez poškodený. Je však pravdepodobné, že posádka by asi odmietla použiť únikový priechod, aj keby bol použiteľný. Najpravdepodobnejšie by namiesto toho videli šancu v čakaní na záchranné plavidlo, ktoré by priľnulo k prielezu zvonka ponorky.
 
Nemožno s istotou povedať, ako dlho zostávajúci muži v oddelení prežili. Krátko po núdzovom odstavení jadrových reaktorov vypovedal aj núdzový zdroj energie. Tým uvrhol posádku do absolútnej tmy a ďalej klesala i teplota. Kolesnikov napísal ešte dve ďalšie správy, omnoho menej úhľadné ako predtým:
 
''„Je{{Citát|Je príliš veľká tma na písanie, ale pokúsim sa o to. Zdá sa, že nie sú žiadne šance, 10–2010{{--}}20&nbsp;%. Dúfajme, že aspoň toto bude niekto čítať. Tu je zoznam osôb z druhej sekcie, ktorí sú teraz v deviatke a pokúsia sa odtiaľto dostať. Pozdravy všetkým, netreba zúfať. Kolesnikov.“''|Dmitrij Kolesnikov}}
 
Viedlo sa mnoho debát akú dlhú dobu mohli námorníci prežiť. Niektorí, hlavne na ruskej strane, tvrdia, že k úmrtiam došlo veľmi rýchlo. Voda presakovala do nehybného ''Kursku'' tesnením okolo hriadeľov skrutiek Iní poukazujú na množstvo superoxidových „nábojov“, používaných na premenu CO<sub>2</sub> späť na kyslík a tým umožniť prežitie. Tieto náboje boli nájdené použité, potom ako bolo plavidlo vyzdvihnuté z dna. Paradoxne sa ale superoxid javí ako možná príčina smrti. Jeden z námorníkov pravdepodobne dostal do kontaktu superoxid s morskou vodou, a tak spôsobil chemickú reakciu a zapálil oheň. Oficiálne vyšetrovanie katastrofy ukázalo, že niektorí muži prežili oheň ponorením sa pod hladinu vody (stopy po ohni na stenách dokazujú, že voda siahala námorníkom približne po pás). Avšak oheň rýchlo spotreboval zostávajúci kyslík vo vzduchu, a tak spôsobil smrť zvyšku posádky udusením.
 
== Iné tvrdenia o príčinách explózie ==
* Takmer[[19. august]]a, ihneďtýždeň po potopení ''Kursku'', [[Čečensko|čečenské]] spravodajstvo Kavkaz-Center informovalo, že explózia v ponorke bola spôsobená samovražedným moslimom z [[Dagestan]]u v južnom Rusku, členom posádky. Údajne sa odpálil, aby podporil čečenských bojovníkov. Tri osoby na palube boli Dagestanci, avšak vyšetrovanie ruskej [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]] vyvrátilo možnosť, že by ktorýkoľvek z nich bol terorista.<ref>{{Citácia knihyelektronického dokumentu
| priezvisko = Daly
| meno = John
| odkaz na autora =
| titul = The Kursk explosion: a result of Dagestani sabotage?
| url = http://www.cacianalyst.org/?q=node/259
| dátum vydania = 2000-10-25
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2009-08-18
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}
</ref> Tri osoby na palube boli Dagestanci, avšak vyšetrovanie ruskej [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]] vyvrátilo možnosť, že by ktorýkoľvek z nich bol terorista.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Murphy
| meno = Paul
Řádek 182 ⟶ 310:
}}
</ref>
[[Obrázok:Kurskvstoledo.png|náhľad|Porovnanie veľkosti ponoriek triedy Antej (Oscar-II) a [[Los Angeles (trieda ponoriek)|Los Angeles]]]]
* Kursk sa zrazil s ponorkou špehujúcou cvičenie.
* Kursk narazil na mínu z [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].<ref name="rlink" />
 
==Vyzdvihnutie na hladinu==
V roku [[2001]] bol vrak ponorky vyzdvihnutý na hladinu a prevezený do suchého doku, kde bol ďalej skúmaný. Námorníci boli pochovaný.
 
<!--<gallery>
Súbor:Kursk MR280908.jpg|Pomník Kursku v Moskve
Súbor:Severodvinsk Kursk memorial.jpg|Pomník v Severodvinsku
</gallery>
-->
==Referencie==
{{reflist|2}}
Řádek 190 ⟶ 329:
 
==Externé odkazy==
*[http://englishrussia.com/?p=845 Obrázky zvyškov ponorky Kursk]
*[http://video.google.com/videoplay?docid=3601018731467852276&hl=en Kursk: Submarine in Troubled Waters]
 
[[Kategória:Ponorky]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/K-141_Kursk“