Verzia z 22:01, 21. júl 2009 upraviť D'ohBot (diskusia \| príspevky) Boti 7 603 editací d robot Pridal: et:Boulogne'i mets ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:27, 19. august 2009 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d robot Zmenil: ru:Булонский лес; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[~~Obrázok~~Súbor:Lac du bois de Boulogne.JPG\|250px\|right\|thumb\|Horné jazero so sekvojami]] '''Bois de Boulogne''' [buad-buloň] alebo '''Boulogneský les(ík)''' alebo '''Buloňský les(ík)''' je [[park]], ktorý sa nachádza pozdĺž západného okraja [[16. obvod (Paríž)\|16. obvodu]] v [[Paríž]]i, blízko predmestia ''Boulogne-Billancourt''. Boulogneský les má rozlohu 8,459 km², čím je menší ako [[Monsanto Park]] v [[Lisabon]]e, ale 2,5-krát väčší ako [[Central Park]] v [[New York (mesto)\|New Yorku]] a 3,3-krát väčší ako [[Hyde Park (Londýn)\|Hyde Park]] v [[Londýn]]e. Riadok 8: == Dejiny == Boulogneský les je pozostatok dubového lesa v obci Rouvray, kde bol prvý raz spomenutý v roku [[717]] v listine mestských práv pre Compiègne. Childerich II. dal územie mocnému opátstvu Saint-Denis, ktoré založilo veľa kláštorov. Filip II. August kúpil späť hlavnú časť lesa od mníchov zo St.-Denis na vytvorenie kráľovského poľovníckeho revíru na kráľovskej pôde. V roku [[1256]] Izabela, sestra [[Ľudovít IX. (Francúzsko)\|Ľudovíta IX.]], založila počas [[Storočná vojna\|Storočnej vojny]] Longchamp , les sa stal obľúbeným miestečkom pre zlodejov; v rokoch [[1416]]-[[1416\|17]] vojská burgundského vojvodu podpálili časť Rouvroyského lesa. Nehnuteľnosť za vlády [[Ľudovít XI.\|Ľudovíta XI.]], teraz nazývaná Boulogneský les, bola opäť zalesnená a boli cez ňu postavené dve nové cesty. [[~~Obrázok~~Súbor:Jardin acclimatation DSC04371.JPG\|250px\|left\|thumb\|Interiér Jardin d'Acclimatation]] Neskôr [[František I. (Francúzsko)\|František I.]] postavil ''Château de Madrid'' (Madridský zámok) - dokončený bol v roku [[1526]] a les sa stal miestom slávností. Lovecký revír bol ohradený múrom s ôsmimi bránami za [[Henrich II. (Francúzsko)\|Henricha II.]] a Henricha III. [[Henrich IV. (Francúzsko)\|Henrich IV.]] dal vysadiť 15 000 morušových stromov s nádejou povzbudenia miestneho hodvábneho priemyslu. Jeho zavrhovaná manželka Margaréta z Valois sa uchýlila do svojho útočiska v ''Château de la Muette'' v lese. V novembri [[1783]] z areálu Château de la Muette prvýkrát vzlietli Pilâtre de Rozier a Markíz z Arlandes v [[Balón (aerostat)\|teplovzdušnom balóne]] postavenom bratmi Montgolfierovcami. [[~~Obrázok~~Súbor:Edouard Manet 052.jpg\|right\|250px\|thumb\|[[Édouard Manet]]: Závody v Boulognskom lese (1864)]] Miesto bolo premenené na park [[Napoleon III.\|Napoleonom III.]] v roku [[1852]]; v nasledujúcich rokoch bol neformálne sadovo upravený s otvorenými trávnikmi a hrabovými, bukovými, lipovými, cédrovými, gaštanovými a brestovými lesmi a trvalými exotickými druhmi ako sú sekvoje. Vo všetkých oficiálnych alejách, s výnimkou alejí ''Allée Reine Marguerite'' a ''Allée Longchamp'', boli vytvorené serpentíny: 35 kilometrov chodníkov, 8 kilometrov cyklistických chodníkov a 29 kilometrov závodnej plochy. Vrchné a spodné jazerá, spojené vodopádmi, boli umelo vytvorené; vybagrovaná zemina bola použitá na tvorbu ''Butte Mortemart'' ("vŕšok Mortemart"). Medzi rokmi [[1855]] a [[1858]] bol postavený ''Hippodrome de Longchamp'' (Longchampský hipodróm) na planine rovnakého mena. Riadok 46: [[pt:Bosque de Bolonha]] [[ro:Bois de Boulogne]] [[ru:Булонский ~~Лес~~лес]] [[sr:Булоњска шума]] [[sv:Bois de Boulogne]]

Bois de Boulogne: Rozdiel medzi revíziami