K-141 Kursk: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 190 bajtov ,  pred 12 rokmi
ref
(referencie, doplnenie, obrazky, pracuje sa)
(ref)
| jazyk = po anglicky
}}
</ref> Explózia roztrhla trup plavidla, schopný inak odolať tlaku v hĺbkach okolo 1000&nbsp;m a spôsobila v ňom otvor o ploche dvoch štvorcových metrov. Výbuch takisto roztrhal tretie a štvrté oddelenie. Do týchto miest začala prúdiť voda (90&nbsp;000&nbsp;litrov za sekundu) a usmrtila všetky osoby nachádzajúce sa v týchto priestoroch, vrátane piatich dôstojníkov zo štábu 7. divízie nukleárnych ponoriek, ktorí mali sledovať priebeh cvičenia. V ďalšom, piatom oddelení, boli umiestené dva [[Jadrový reaktor|jadrové reaktory]] typu [[OK-650]]b, v oceľových nádobách so stenami o sile 130&nbsp;mm. Každý reaktor mal výkon 190 [[Watt_(jednotka)|MW]], čo je menej ako 10&nbsp;% výkonu bežného reaktora v elektrárni.<ref name="tka" /> Prepážka oddeľujúca štvrté a piate oddelenie vydržala explóziu. Kontrolné tyče v reaktore zostali nepoškodené a zabránili jadrovej havárii. Západní experti neskôr vyjadrili veľký obdiv nad prácou sovietskych inžinierov, ktorí skonštruovali ponorku, schopnú toľko vydržať.
 
[[Obrázok:Kolesnikov note.jpg|náhľad|Odkaz Dmitrija Kolesnikova]]Dvadsaťtri mužov, pracujúcich v šiestom až deviatom oddelení, prežilo obe explózie. Zhromaždili sa v deviatom oddelení, kde sa nachádzal druhý únikový tunel (prvý, hlavný únikový tunel bol v druhom oddelení, ktoré bolo zničené).<ref name="tka" /> Kapitán-poručík Dmitrij Romanovič Kolesnikov (jeden z troch dôstojníkov tejto hodnosti, ktorí prežili) sa zrejme ujal iniciatívy, a spísal tých, ktorí zostali v deviatom oddelení. Tlak v oddelení v čase explózie bol rovnaký ako na povrchu. V tejto chvíli by z fyziologického hľadiska bolo možné použiť únikový otvor a opustiť ponorku muž po mužovi. Znamenalo by to plávať nahor 100 metrov v ľadovej arktickej vode v záchrannom obleku a nakoniec očakávať pomoc na hladine. Nie je isté, či bolo možné núdzový prielez z vnútra ponorky otvoriť. Stále sa líšia názory na to, do akej miery bol prielez poškodený. Je však pravdepodobné, že posádka by asi odmietla použiť únikový priechod, aj keby bol použiteľný. Najpravdepodobnejšie by namiesto toho videli šancu v čakaní na záchranné plavidlo, ktoré by priľnulo k prielezu zvonka ponorky.
 
Nemožno s istotou povedať, ako dlho zostávajúci muži v oddelení prežili. Krátko po núdzovom odstavení jadrových reaktorov vypovedal aj núdzový zdroj energie. Tým uvrhol posádku do absolútnej tmy a ďalej klesala i teplota. Kolesnikov napísal ešte dve ďalšie správy, omnoho menej úhľadné ako predtým:
{{Citát|Je príliš veľká tma na písanie, ale pokúsim sa o to. Zdá sa, že nie sú žiadne šance, 10{{--}}20&nbsp;%. Dúfajme, že aspoň toto bude niekto čítať. Tu je zoznam osôb z druhej sekcie, ktorí sú teraz v deviatke a pokúsia sa odtiaľto dostať. Pozdravy všetkým, netreba zúfať. Kolesnikov.|Dmitrij Kolesnikov}}
 
Viedlo sa mnoho debát akú dlhú dobu mohli námorníci prežiť. Niektorí, hlavne na ruskej strane, tvrdia, že k úmrtiam došlo veľmi rýchlo. Voda presakovala do nehybného ''Kursku'' tesnením okolo hriadeľov skrutiek Iní poukazujú na množstvo superoxidových „nábojov“, používaných na premenu CO<sub>2</sub> späť na kyslík a tým umožniť prežitie. Tieto náboje boli nájdené použité, potom ako bolo plavidlo vyzdvihnuté z dna. Paradoxne sa ale superoxid javí ako možná príčina smrti. Jeden z námorníkov pravdepodobne dostal do kontaktu superoxid s morskou vodou, a tak spôsobil chemickú reakciu a zapálil oheň.<ref name="nuclear_hazards" /> Oficiálne vyšetrovanie katastrofy ukázalo, že niektorí muži prežili oheň ponorením sa pod hladinu vody (stopy po ohni na stenách dokazujú, že voda siahala námorníkom približne po pás). Avšak oheň rýchlo spotreboval zostávajúci kyslík vo vzduchu, a tak spôsobil smrť zvyšku posádky udusením.
 
== Iné tvrdenia o príčinách explózie ==
639

úprav