Verzia z 16:17, 7. august 2009 upraviť Luckas-bot (diskusia \| príspevky) Boti 182 729 editací d robot Zmenil: pt:Constantino XI dos bizantinos ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:35, 19. august 2009 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d robot Zmenil: uk:Костянтин XI Драгаш; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:ConstantinoXI.jpg\|náhľad\|Konštantín XI. považovaný za svätca v [[pravoslávna cirkev\|pravoslávnej cirkvi]].]] '''Konštantín XI. Palaiologos''' alebo '''Palaeologus''' ( po [[Grécky jazyk\|grécky]] Κωνσταντίνος ΙΑ' Δραγάσης Παλαιολόγος, ''Kōnstantinos XI Dragasēs Palaiologos'', narodený [[8. február~~\|8. februára~~]]a [[1405]], zomrel [[29. máj~~\|29. mája~~]]a [[1453]]) bol posledný [[Byzantskí cisári\|byzantský cisár]]. Ako člen dynastie [[Palaiologovci\|Palaiologovcov]] panoval [[Byzantská ríša\|Byzantskej ríši]] od roku [[1449]] do jeho smrti. == Mladosť == Riadok 9: Po svojom zvolení za despota pracoval Konštantín na posilňovaní obrany Morea, vrátane rekonštrukcie valu cez Korintskú šiju zvaného [[Hexamilion]], teda "Šesťmíľový val". V lete roku 1444, povzbudený správami o úspechu Huňadyho v Srbsku, vytiahol s vojskom na sever od Korintu, zatiaľ čo jeho najschopnejší veliteľ [[Ján Kantakuzenos]] sa preplavil z Patrasu do Fokidy. Konštantín teraz chystal dobyť Atiku a Boiotiu. Rýchlo dobyl Téby a Atény a donútil ich [[Florencia\|Florencijského]] vojvodu, aby mu platil dane. Čoskoro mu patrilo celé Grécko až po pohorie Pindos, okrem zvyšku [[Aténske vojvodstvo\|Aténskeho vojvodstva]]. Vo vojvodstve sa krčil vojvoda Nerio II. Acciajuoli, [[vazal]] osmanského sultána, ktorý samozrejme volal o pomoc Turkov. Tí bohužiaľ jeho volanie vypočuli a zatiaľ, čo Konštantín tiahol cez Boiótiu, sultán Murad vydobyl veľké víťazstvo pri Varne. Konštantínové víťazstvá boli teda len krátkotrvajúce. Na konci roku 1446 Osmani Postupovali na Moreu s 50 až 60 tisíc vojakmi. Konštantín a jeho brat Tomáš sa pripravovali na útok v Hexamilione, ktorý Osmanská armáda dosiahla 27. novembra roku 1446. Zatiaľ čo val mal vydržať stredoveké útoky, sultán Murad si so sebou priviezol aj ťažké delostrelectvo na doplnenie jeho zvyčajných obliehacích zbraní a odstraňovacích jednotiek. Jeho vojská po štrnásťdňovom obliehaní 10. decembra zničili Hexamilion. Konštantín a jeho brat Tomáš sotva stihli utiecťa zachrániť si životy. Sultán tiahol na Patras a Klarenzu, a cestou hrozivo vraždil obyvateľstvo, a keď si na despotoch znovu vynútil vazalstvo a tribút spokojne odtiahol. Zima zabránila úplnému dobytiu Morey a Murad sa na nasledujúci deň stiahol, ale po tejto skúsenosti už despota rozhodne nemohol pomyslieť na ďalšie dobyvateľské dobrodružstvá a pokusy o rozšírenie jeho despotátu. Namiesto toho budoval celú sieť spojenectiev. Riadok 23: Konštantín so svojim sprievodom vyplával do Konštantínopola na katalánskych galérach. Cisár dorazil do hlavného mesta 12. marca 1449 a bol prijatý s veľkými sympatiami. Moreu zveril svojim bratom Tomášovi a Demetriovi. Cisárovým zámerom bolo teraz získať pomoc proti Turkom. Avšak na západe sa nikto neodhodlal pomôcť, preto cisár pristúpil, rovnako ako jeho predchodcovia, k jednaniu o únii. Roku 1451 poslal na západ vyslanca Andronika Bryennia Leontarise, ktorý sa najskôr odobral do [[Benátska republika\|Benátok]] žiadať o povolenie, aby si cisár mohol najímať lukostrelcov na Kréte, a potom si vypravil k pápežovi. Ten však odpovedal veľmi kruto. V tej dobe došlo v [[Anatólia\|Anatólii]] k vzbure proti novému sultánovi [[Mehmet II.\|Mehmetovi II.]], ten ju potlačil a potom sa vrátil do Európy, ale nie obvyklou cestou cez [[Dardanely]], ale cez [[Bospor]], a to aj napriek tomu, že náprotivé európske územia aj naďalej patrilo Byzantskej ríši. Sultán zahájil stavbu hradu [[Rumeli Hisari]], ktorý bol naproti hradu [[Anadolu Hisari]], tým chcel ovládnuť prístup k mestu a cestu do Čierneho mora. Hrad bol dostavaný [[31. august~~\|31. augusta~~]]a. Už nikto nemohol pochybovať o sultáánových zámeroch. Mesto bolo teraz rozdelené na dva tábory, na prívržencov únie a jej odporcov. V marci celá Trácia hrmela pochodom osemdesiattisícového vojska Turkov. Cisár dal spevniť brány, poriadne vyhĺbiť priekopu a uzamknúť brány. Medzitým boli obchodné lode kotviace v prístavoch v [[Zlatý roh\|Zlatom rohu]] vyzbrojené a premenené na vojnovú flotilu. Medzi Konštantínopolom a janovskou kolóniou [[Pera\|Perou]] (Galata) bola cez [[Zlatý roh]] vztýčená reťazová zábrana. Cisár mal k dispozícii len 4983 svojich mužov a asi 2000 cudzincov, hlavne Talianov. Veľkým hrdinom bol hlavne Janovčan [[Giovanni Giustiniani]], ktorý krdinsky spolu s cisárom bránil mesto. Mesto odolávalo šesť týždňov. Nakoniec [[29. máj~~\|29. mája~~]]a boli [[Konštantínopolské hradby\|hradby]] prelomené a statočný cisár, ktorý prehlásil, že keď má jeho ríša zomrieť, tak zomrie s ňou, padol v boji spolu [[Pád Konštantínopolu\|s Konštantínopolom]]. Pravoslávna cirkev ho vyhlásila za svätého a jeho telo nebolo nikdy nájdené. == Rodina == Riadok 86: [[tl:Konstantino XI Palaeologus]] [[tr:XI. Konstantin Palaiologos]] [[uk:~~Констянтин~~Костянтин XI Драгаш]] [[zh:君士坦丁十一世]]

Konštantín XI. (Palaiologos): Rozdiel medzi revíziami