|
'''Leňoch''' (nesprávne resp. odborne zastarane ''leňochod'') je slovenský názov dvoch rodov cicavcov, a to [[Choloepus]] (z čeľade [[Megalonychidae]]) a [[Bradypus]] ([[leňochovité]]).
{{Na úpravu}}
== Popis ==
Leňochy žijú v Južnej (a Strednej) Amerike na stromoch. Živia sa lístím, spia zavesené chrbtom nadol zachytené na konári dlhými pazúrmi. Majú dlhú srsť, v ktorej im často rastú riasy, ktoré im dodávajú zelenú kryciu farbu. Srsť im vo voľnej prírode rastie v smere gravitácie leňocha zaveseného na konári, t.j. kolmo k chrbtu a od prostriedka brucha smerom k chrbtu. Podrobnosti pozri v článkoch o jednotlivých druhoch.
Leňochodi dvojprstí majú dlhú a hustú hnedú srsť, ktorá rastie opačným smerom, ako je to obvyklé. To leňochody chráni pred [[dážď|dažďom]], pretože môže [[voda]] stekať smerom od brucha k Chrbtu a na zem a preto sa srsť nepremočí. V prírode majú srsť zelenkastú, čo však nespôsobuje farbivo srsti, ale zelené [[riasa|riasy]], ktoré na leňochodoch rastú na povrchu v zvláštnych žľaboch a poskytujú tím leňochodom ochranné sfarbenie. V zoologických záhradách však toto sfarbenie nájdeme len zriedka, keďže sú riasy veľmi citlivé na vlhkosť [[vzduch|vzduchu]] a rastú iba v takej vlhkosti, aká je v [[prales|pralese]]. Jeho srsť sa však stáva domovom aj [[hmyz|hmyzu]], napr. motýľov. Jeho telo dorastá na dĺžku približne 60 až 64 [[cm]] a jeho [[hmotnosť]] sa pohybuje okolo 6 - 8 [[Kilogram|kg]].
Ešte v časoch života predchodcov druhu človek rozumný žili v celej Amerike 6 metrov dlhí, neohrabaní predchodcovia dnešných leňochov.
[[Kategória:Slabozubce]]
Majú dlhé končatiny s dvomi (na predných končatinách) a tromi (na zadných končatinách) zahnutými drápami, ktoré slúžia ako háčiky pri zavesení na stromoch. Leňochodi dvojprstí nemajú [[chvost]], ktorý vo vývoji pomaly úplne zakrpatel.
Leňochodi majú celkom dvadsať [[zub|zubov]]. Zaujímavý je aj tým, že zuby nemajú potiahnuté [[sklovina|sklovinou]], ale riedkou a pórovitou zubovinou, do ktorej prenikajú šťavy z potravy a preto získavajú zuby tmavohnedú farbu. Leňochodi majú v pomere na svoje telo obrovský [[žalúdok]], ktorý keď je naplnený môže zaberať aj celú brušnú dutinu. Ich žalúdok je rozdelený na tri oddiely a jeden slepý výbežok. Ťažko stráviteľnú stravu trávi pomocou zvláštnych [[baktérie|baktérií]] a [[prvok|prvokou]] a leňochod dvojprstý sa vyprázdňuje zhruba raz za desať dní, ale veľkou výnimkou nebolo ani raz za tridsať dní. Majú taktiež premenlivú teplotu tela, ktorá aj behom dňa môže kolísať medzi 27 až 35 [[Stupeň Celzia|°C]] a pri veľkom kolísaní teploty upadajú leňochodi dvojprstí do strnulosti, ktorá sa na prvý pohľad podobá [[zimný spánok|zimnému spánku]].
|
