Karol Markovič (historik): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
{{bezzdroja}}{{Na úpravu}}
d oprava , pravopis sv. Hippolyta
Riadok 10:
13. apríla 1961 na novozámockom farskom kostole na pôjde v hŕbe najrozličnejších kníh a ča-sopisov uvidel knihu s menom Anton Bernolák. Bol to Slowakische Gramatik. Táto cenná sta-rá písomnosť ho inšpirovala vykonať podrobný a dokonalý prieskum celého náleziska. Práca nebola daromná. Objavil Bernolákovu knižnicu o ktorej sa dovtedy nič nevedelo. Našiel tu i Bernolákovu intečnú knižku, slovenskú úradnú listinu, slovenský koncept výsluchu Alžbety Poničovej napísanej A. Bernolákom. Objavil dve doteraz neznáme rukopisné diela A. Bernoláka: Novu bibliotheca theologica selcta a Perceptiones de argronum cultu.
Objavil veľa dielčich údajov o Bernolákovom verejnom i súkromnom živote. Koncom roku 1966 nachádza štvorstranný list Tomáša Bosniaka z roku 1605 písaný v slovenčine. Pre dneš-ných historikov je dôležitá jeho dizertačná práca pod názvom: Najstaršie dejiny Zoborského kláštora. V roku 1960 napísal aj dejiny kláštora Nitrianskej čeľade neďaleko Šurian. Najzná-mejší a historicky cenný je cestopis po stopách Svätého Pavla.
Jeho ďalšie práce sú: Duchovný pastier (1956), Blahoslavený Inocent (1957), Juraj Holeček buditeľ Slovenského juhu (1959), Rimania a staré dejiny Slovenska, Slovenský Bossuet Alexander Rudnay (1961), Nitriansky evanjeliár (1962), Záveť A. Bernoláka, Opátstvo sv. Hypolita[[Hippolytos|sv. Hippolyta]] na Zobore[[Zobor]]e, OficiumOfficium sv. Svorada[[Svorad]]a a Benedikta (1976), Akademie istropolity a iné.
Ako šéfredaktor Katolíckych novín v rokoch 1968 – 1970 precestoval viaceré krajiny vrátane Palestíny a Egypta. Zomrel 23. augusta 1978 v Šuranoch kde je i pochovaný.