Coriolanus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
SieBot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: en:Coriolanus
Bez shrnutí editace
Riadok 16:
Samotný dej tejto divadelnej hry sa odohráva v dávnych dobách [[Staroveký Rím|starého Ríma]] (prvé roky rímskej republiky - okolo roku [[490 pred Kr.]]). Hlavnou postavou je príslušník patricijskej triedy (Starorímsky aristokrat, priamy potomok rímskych starousadlíkov. Pomenovanie patricij pochádza z latinského výrazu ''pater'', čiže otec. Patriciovia sami seba považovali za otcov rímskeho ľudu) menom Gaius Marcius, ktorý vyslovene opovrhuje prostým ľudom (''plebsom''). Nevynechá žiadnu príležitosť, aby plebejcom a ich vtedajším zástupcom (v tejto hre nimi boli tribúni ľudu Sicinius a Brutus) nevyhodil na oči ich nerozumnosť, nevzdelaniosť, zbabelosť a nenažranosť.
 
Hneď na začiatku samotného deja vypukne nová vojna medzi Rímom a ''volským'' mestom Corioli. Gaius Marcius spolu s ďalšími dvoma rímskymi vojvodcami vytiahnu do boja proti Tullovi Aufidiovi, ktorý bol hlavným veliteľom vojenských síl mesta Corioli. V boji Gaius Marcius znova dokáže svoju chrabrosť a vojenské umenie, a podarí sa mu mesto dobyť. Po návrate do rodného Ríma je oslavovaný a senát mu udelí čestný titul ''Coriolanus'', ktorého názov je odvodený od názvu mesta Corioli. Taktiež ho nominuje na zisk postu konzula (Konzul bol najvyšší rímsky štátnik tej doby. Spolu stáli na čele Ríma vždy dvaja konzuli, ktorí vládli spoločne. Od toho pochádza aj pomenovanie tejto funkcie, slovo konzul totiž pochádza z latinského slova ''konsuloconsulo'', čiže radím sa). Aby však mohol byť za konzula vymenovaný, musí o súhlas požiaďať podľa tradície plebejcov. To sa mu prieči, pretože si myslí, že plabejci pre Rím nikdy nič neurobili, ale nakoniec sa podvolí tradícii. Tribúni ale ľud presvedčia aby mu konzulstvo neodsúhlasili kvôli je arogantnosti a nenávisti voči plebsu. Tribúni si totiž všimli, že Coriolanus až priveľmi baží po sláve a moci, čo by mohlo byť nebezpečné hlavne pre samotný ľud mesta Rím.
 
Coriolanus sa teda konzulom pre zjavný nesúhlas plebsu nestane a to ho nesmierne rozčúli. Preklaje mesto Rím a jeho obyvateľov. Za tento závažný zločin je vypovedaný z mesta na doživotie. Zároveň sa prísne zakázalo, aby mu niekto v jeho ťažkostiach pomáhal.