Jadro Galaxie: Rozdiel medzi revíziami

obrázok, štylistika, pravopis
(change of the references Polish page from Jadro galaktyki (incorrect) to Centrum Galaktyki (correct))
(obrázok, štylistika, pravopis)
[[File:Central region of the Milky Way.jpg|right|thumb|Galaktické jadro ako sa nám javí pri pohľade zo Zeme]]
[[Obrázok:Saggitarius objekty.JPG|right|thumb|Poloha jadra našej Galaxie na oblohe v súhvezdí Strelec. Priamy výhľad na jadro nám zakrývajú tmavé mraky [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]].]]
[[Obrázok:Sagittarius A.jpg|right|thumb|Röntgenová snímka zo satelitu Chandra zachytáva jadro našej Galaxie v nepravých farbách. Sagittarius A* sa nachádza v najjasnejšej časti snímky. Veľké červené oblasti v pravom hornom a ľavom dolnom rohu sú laloky horúceho plynu s teplotou niekoľko miliónov °C, ktoré sú symetricky rozložené vo vzdialenosti niekoľkých desiatok svetelných rokov po oboch stranách čiernej diery. Tieto laloky sú dôkazom jednej, alebo viacerých explózií na [[horizont udalostí|horizonte]] čiernej diery, ku ktorým došlo v priebehu posledných 10 000 rokov. Na snímke bolo nájdených vyše 2 000 ďalších röntgenových zdrojov.]]
'''Jadro Galaxie''' nazývané aj Jadrojadro [[Mliečna cesta|Mliečnej cesty]] alebo galaktické jadro je oblasť okolo [[ťažisko|ťažiska]] Mliečnej cesty. Všetky [[astronomický objekt|objekty]] patriace do Mliečnej cesty obiehajú okolo jej jadra. V samotnom strede jadra sa pravdepodobne nachádza [[supermasívna čierna diera]] [[Sagittarius A*]].
 
'''Jadro Galaxie''' nazývané aj Jadro [[Mliečna cesta|Mliečnej cesty]] alebo galaktické jadro je oblasť okolo [[ťažisko|ťažiska]] Mliečnej cesty. Všetky objekty patriace do Mliečnej cesty obiehajú okolo jej jadra. V samotnom strede jadra sa pravdepodobne nachádza [[supermasívna čierna diera]] [[Sagittarius A*]].
 
Veľkosť oblasti považovanej za jadro nie je v rôznych publikáciách jednotná. V najužšom zmysle sa za jadro považuje oblasť s priemerom zhruba 5 až 10 svetelných rokov, v širšom zmysle guľová oblasť s polomerom až 500 svetelných rokov. V najširšom zmysle ide o celú stredovú vydutinu s rozmermi 2 500 krát 1600 [[parsek]]ov, ktorá obsahuje asi 30 miliónov hviezd.
 
Hustota objektov smerom k stredu Galaxie postupne rastie. V pomerne malom priestore galaktického jadra je nakopených množstvo [[hviezda|hviezd]], [[hviezdokopa|hviezdokôp]], [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]], [[tmavá hmota|nežiarivej hmoty]], [[rádiové žiarenie|rádiových]], [[röntgenové žiarenie|röntgenových]], [[infračervené žiarenie|infračervených]] zdrojov a pravdepodobne obrovská čierna diera. [[Slnečná sústava]] je od jadra Galaxie vzdialená asi 26 000 - 30 000 [[svetelný rok|svetelných rokov]].
 
== Poloha jadra ==
Galaxia (nazývaná aj Mliečna cesta), v ktorej sa nachádza [[Slnečná sústava]] má tvar viacramennej [[špirála|špirály]] a pri pohľade zboku je v strede vydutá. Keďže Slnečnáslnečná sústava sa nachádza blízko roviny špirály (disku), na našu Galaxiu sa dívame takmer presne zboku. Tomu zodpovedá aj hrúbka pásu Mliečnej cesty, ktorý sa premieta na [[obloha|oblohu]]. Najhrubšia a zároveň najjasnejšia je Mliečna cesta v [[súhvezdie Strelec|súhvezdí Strelec]], čiže sa predpokladalo, že tam niekde musí byť jadro Galaxie. Jeho presná poloha však nebola dlho známa, pretože práve v tom smere ležia husté mračná [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]] a tie všetko svetlo prichádzajúce od jadra zoslabujú asi o 30 [[magnitúda|magnitúd]]. Cez tieto mračná k nám teda prejde len jedna bilióntina [[emisia|emitovaného]] [[svetlo|svetla]]. Vzhľadom na to, že [[galaktické súradnice]] sa odvodzujú od jadra Galaxie bol teda až do roku [[1959]] ako nulový bod pre túto súradnicovú sústavu stanovený priesečník [[galaltický rovník|galaktického rovníka]] a [[ekliptika|ekliptiky]]. Keď sa však zistilo, že galaktický stred leží asi 5° pod ekliptikou, bol nulový bod premiestnený tam, na súradnice [[rektascenzia]] = 17h 42,4´, [[deklinácia]] = -28° 55´. Tým sa, samozrejme, posunula aj súradnicová sústava. Pri [[galaktická šírka|galaktickej šírke]] nijaká zmena nenastala, ale [[galaktická dĺžka]] sa zmenila a od roku 1959 sa označuje ako bII (predtým bI).
 
== Galaktické súradnice==
12 138

úprav