Galia: Rozdiel medzi revíziami

So silňujúcim sa rímskym vplyvom bola iba otázka času kedy si Rimania vyberú zámienku na podrobenie celej Galie. V roku 58 pred Kr. sa miestodržiteľom Predalpskej aj Narbonenskej Galie stal Iulius Caesar. Situácia v slobodnej Galií bola pre galovGalov zlá. Obyvateľstvo boli rozdrobené do kmeňov, ktoré boli rozdelené na menšie územia a tie sa neustále hádali a bojovali medzi sebou. Najsilnejšie kmene boli Belgovia na severe, Heduánci na juhu slobodnej Galie a Sekvani na juhovýchode. Z nich najsilnejší a najbojovnejší boli Belgovia, ktorí hraničili s [[Germáni|Germánmi]] a preto viedli neustále boje. Sekvani si na pomoc proti galským nepriateľom povolali z druhej strany [[Rýn]]a Germánov, ktorí boli povestní bojovní národ. Germáni už dávnejšie začali prenikať do úrodnej Galie a ohrozovať Galov, ktorí sa im neboli schopní brániť. Germánsky vodca Ariovistus síce Sekvanom pomohol, no odísť do Germánie už nechcel a tak si podrobil aj Sekvanov, ktorí sa mu postavili. Germáni tak zabrali tretinu Sekvanska a obyvateľstvo neúprosne vykorisťovali. Okrem týchto kmeňov v Galií žili aj Aquitánci, na juhu Galie, severne od Hispánie, v Aquitánsku. Iné kmene boli Arverni, Venéti, Sennóni, Karnutovia, Helvéťania a iní.

zabrániť aby Rimanov barbari obklúčili, zároveň z veží na nich Rimania strielali z vojenských strojov. Belgovia chceli prejsť za Rimanov, a napadnúť tábor, keby prekoročili močiar, no Caesar sa o tom dozvedel, poslal tam lučišníkov a jazdu, ktorá nakoniec Belgov odohnala. Po týchto neúspechoch sa nepriatelia vzdali a rozhodli sa ujsť a brániť sa pred Rimanmi každý na svojom územií. Tak rýchlo ušli z tábora, Caesar za nimi poslal tri légie pod vedením generála Tita Labiena. Rimania pobili množstvo nepriateľov, zbytok sa vrátil domov. Caesar ťiahol územím Belgicka a vzdali sa mu viacré kmene, medzi nimi aj Bellovaci. Jediní z Belgov, ktorí sa odmietali Rimanom vzdať boli mocní Nerviovia. Nerviovia na mieste bitky nasadili rôzne kríky a živé ploty, aby tak zabránili vojsku a jazde v úsešnom boji. Nerviovia vábili Rimanov do lesa, kde sa schovávali a poznali terén, no Rimania sa nedali nachytať. Nakoniec barbari vybehli na Rimanov s nečakanou rýchlosťou. Ľahko zahnali rímsku jazdzu a napadli legionárov, ktorí opevňovali tábor. V rímskom vojsku nastal neuveriteľný chaos, légie sa zoskupili veľmi rýchlo, niektorí vojaci nemali ani uniformy, centúrie boli pomiešané, legionári bojovali tam, ako sa kto v rýchlosti zaradil. Tento chaos a neorganizovanosť rímskeho vojska zvýšil šance Nerviov. Rimania však bojovali udatne a nedali barbarom možnosť preraziť rady. Nakoniec do boja dorazili dve záložné légie a aj desiata légia vyslaná Titom Labienom, ktorá sa predtým zmocnila nepriateľského tábora. Príchod légií a hlavne silnej desiatej dodal bojujúcim odvahu. Rimania získali jasnú prevahu a Nerviov zabíjali. Tí sa však odmietali vzdať a bojovali až do konca. Po tomto boji už zdecimovaní Nerviovia, ktorí boli považovaní za najbojovnejších Belgov už nikdy nepredstavovali žiadnu vojenskú silu a ich národ upadol, lebo skoro všetci mladí muží sa zúčastnili na boji. Zbytok kmeňa sa po bitke Caesarovi vzdal. Ten ich prijal na milosť. Caesar sa potom rozhodol zničiť Atuatukov, ktorí boli Germáni a potomkovia Tautónov a Timbrov. Caesar obľahol ich mesto. Barbari sa spočiatku Rimanom smiali, ako môžu takí malí ľudia ťahať oblihacie veže. Keď však veže uvideli z blízka, naľakali sa ich veľkosťou a Rimanom sa vzdali. Medzitým generál Publius Crassus si podrobil všetky prímorské kmene severného pobrežia Galie. Rimania teraz ovládali obrovské územie Galie, od Provincie cez Sekvánsko, Helvétiu a Belgicko až po severné pobrežia. Zničením mocných Belgov už nič Rimanom nebránilo v ceste aby si podmanili aj obklúčenú strednú Galiu a južnú Aquitániu.