Boethius: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: ml:ബോത്തിയസ് |
d robot Pridal: fy:Boëtius; kozmetické zmeny |
||
Riadok 1:
[[
'''Anitius Manlius Severinus Torquatus Boethius''' (* [[475]]-[[480]] – † [[524]]-[[526]]) bol [[antika|antický]] [[kresťanstvo|kresťanský]] [[filozof]] a spisovateľ. Narodil sa v [[Staroveký Rím|Ríme]] v rodine [[konzul]]a. Sám však slúžil ako vládny úradník na [[Ostrogóti|ostrogótskom]] kráľovskom dvore. Neskôr ho ostrogótsky kráľ [[Teodorich Veľký]] dal popraviť kvôli podozreniu zo sprisahania. Je autorom významného filozofického diela ''De Consolatio Philosophiae'' (''Útecha z filozofie''), ktoré napísal vo väzení pred popravou. Prekladal a komentoval [[Aristoteles|Aristotelove]] logické spisy.
Boethia označujú za „posledného Rimana a prvého [[scholastika]]“: pripravil cestu stredovekej scholastike.
== Životopis ==
[[
Boethius sa narodil medzi rokmi [[475]] a [[480]] v Ríme vo vznešenej, patricijskej rodine rímskeho [[konzul
Jeho vlastná tvorba je zameraná relatívne svetským smerom. Písal komentáre, dielo o Trojici, dve knihy o kategorickom úsudku, pričom rozhodujúcim dielom sa stáva jeho ''De consolatio philosophiae'' (''O úteche filozofie''; okolo r. [[523]], [[524]]).
V roku [[510]] bol Boethius menovaný jediným úradujúcim [[konzul
== Filozofia ==
=== O úteche filozofie ===
Dielo ''De consolatio philosophiae'' Boethius napísal vo väzení. Jeho názov sa tiež prekladá ako ''Útecha z filozofie'' alebo ''O potešení z filozofie''. Dielo je napísané formou prozymetrie – formou dialógu [[poézia|poézie]] i [[próza|prózy]] v [[alegória|alegórii]]. V alegorickom obraze k autorovi prichádza vznešená dáma s prenikavým pohľadom; je ňou [[filozofia]]. Prenikavý pohľad symbolizuje silu filozofie, ktorá je mocnejšia než ľudské sily. Dáma učí autora, že pravé šťastie spočíva v láske k zvrchovanému Dobru a odovzdanosti do [[Boh|Božej]] prozreteľnosti. Bola pritom oblečená do šiat, na ktorých sa vynímalo písmeno ''F'' ako symbol praktickej filozofie a písmeno ''T'' ako symbol teoretickej filozofie. Filozofia ako dáma sa tak stáva útechou, ktorá ho povzbudzuje veriť, že filozofia je [[láska|láskou]] k [[múdrosť|múdrosti]], a teda vlastne [[láska|láskou]] k [[Boh
=== Tri typy bytia a vzťah k Bohu ===
Boethius rozpoznáva tri typy bytia:
:1. ''intellectibilia'' – rozumejúce bytia, ktoré sú mimo [[hmota|matérie]] ([[Boh]] a [[anjel
:2. ''intelligibilia'' – vnímajúce, hmotno-duchovné bytia ([[človek]]);
:3. ''naturalia'' – prirodzené, hmotné bytia.
Riadok 28:
Boethius v tejto súvislosti rozdeľuje [[sedem slobodných umení|sedmoro slobodných umení]] na [[quadrivium]] ([[aritmetika]], [[geometria]], [[astronómia]] a [[hudba]]) a [[trivium]] ([[gramatika]], [[rétorika]] a [[dialektika]]). [[Quadrivium]] sa zaoberá práve prirodzenými, hmotnými bytiami.
[[Boh
=== Štruktúra ľudského poznania ===
Človek poznáva podľa Boethia prostredníctvom štyroch stupňov:
Riadok 38:
:4. ''intellectus'' (uchopovanie vecí bez zmyslového poznania).
=== Otvorenie témy o univerzáliách ===
Niekedy sa vedú spory o tom, či je Boethius posledný [[filozof]] z [[patristika|patristiky]], alebo prvý z najranejšej [[scholastika|scholastiky]]. Jeho znovuobjavenie [[antika|antickej]] otázky vzťahu singulárneho (jedinečného) a univerzálneho (všeobecného) však argumentuje v prospech jeho scholastického zaradenia. Boethius totiž vyvolal pre stredovek jeden z najživších scholastických sporov – [[spor o univerzálie]]. Podnetom k tomu bola [[Porfýrios|Porfýriova]] nerozhodnosť v spise ''Isagoge'', ktorý nechal otvorenú otázku, či rody a druhy reálne existujú, alebo sú len myslenými pojmami. K tomuto spisu Boethius vypracoval komentár a prispel aj svojím vlastným riešením. Jeho riešenie tvrdí, že všeobecné pojmy nie sú substanciami, sú len myslené, ale istým spôsobom subsistujú (podieľajú sa) pri zmyslových veciach.
== Význam pre dejiny filozofie ==
Boethius sa díval na [[kresťanstvo]] prostredníctvom [[Platón|Platónových]] a [[Aristoteles|Aristotelových]] diel. Jeho [[filozofia]] je tak dialógom medzi [[patristika|patristikou]] a [[scholastika|scholastikou]], pričom tieto veľké epochy [[stredovek
== Knižné zdroje článku ==
*DRAGÚŇ, DŘÍZA: ''Dejiny filozofie I''. Nitra : UKF v Nitre, 1998. ISBN 80-8050-178-5
Riadok 84:
[[fi:Boëthius]]
[[fr:Boèce]]
[[fy:Boëtius]]
[[gl:Anicio Boecio]]
[[he:בואתיוס]]
|