Boethius: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Loveless (diskusia | príspevky)
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: fy:Boëtius; kozmetické zmeny
Riadok 1:
[[ObrázokSúbor:Boethius.jpeg|230px|náhľad|Stredoveké zobrazenie Boethia]]
'''Anitius Manlius Severinus Torquatus Boethius''' (* [[475]]-[[480]] – † [[524]]-[[526]]) bol [[antika|antický]] [[kresťanstvo|kresťanský]] [[filozof]] a spisovateľ. Narodil sa v [[Staroveký Rím|Ríme]] v rodine [[konzul]]a. Sám však slúžil ako vládny úradník na [[Ostrogóti|ostrogótskom]] kráľovskom dvore. Neskôr ho ostrogótsky kráľ [[Teodorich Veľký]] dal popraviť kvôli podozreniu zo sprisahania. Je autorom významného filozofického diela ''De Consolatio Philosophiae'' (''Útecha z filozofie''), ktoré napísal vo väzení pred popravou. Prekladal a komentoval [[Aristoteles|Aristotelove]] logické spisy.
 
Boethia označujú za „posledného Rimana a prvého [[scholastika]]“: pripravil cestu stredovekej scholastike.
 
== Životopis ==
[[ObrázokSúbor:Tomba di Severino Boezio.jpg|230px|náhľad|Boethiov hrob v bazilike San Pietro in Ciel d'Oro v Pávii]]
 
Boethius sa narodil medzi rokmi [[475]] a [[480]] v Ríme vo vznešenej, patricijskej rodine rímskeho [[konzul|konzula]]a ako Anicius Manlius Torquatus Severinus Boëthius. Bol v príbuzenskom vzťahu s [[Benedikt z Nursie|Benediktom z Nursie]] a bol tiež dôverným priateľom [[pápež|pápeža]]a [[Ján I.|Jána I]]. Dobre situovaná rodina mu umožnila študovať [[gréčtina|grécky jazyk]] priamo v [[Atény|Aténach]] a [[filozofia|filozofiu]] v [[Alexandria|Alexandrii]]. Tak sa mladý Boethius stretol s [[aristotelizmus|aristotelizmom]], [[novoplatonizmus|novoplatonizmom]] a [[stoicizmus|stoicizmom]]. Bol veľmi nadaný; hovorí sa, že prečítal všetku literatúru, prístupnú v jeho životných podmienkach. Veľmi skoro pochopil svoju dejinnú úlohu a, uvedomujúc si, že ako jeden z posledných [[latinčina|latinských]] [[filozof|filozofov]]ov dokonalo pozná [[gréčtina|grécky jazyk]], si vytýčil za celoživotnú úlohu preložiť z gréčtiny do latinčiny všetky [[Platón|Platónove]]ove a [[Aristoteles|Aristotelove]] diela, ktoré študoval. Chcel tak sprístupniť mladému [[Ostrogóti|ostrogótskemu]] kráľovstvu poklady [[Grécko|gréckej]] [[antika|antickej]] [[filozofia|filozofie]], a tým predať antické dedičstvo aj celému latinskému Západu. O Aristotelových a Platónových dielach bol presvedčený, že ich nemožno redukovať a opomenúť. Často zdôrazňoval ich grandióznosť. Svoj prekladateľský cieľ však nestihol naplniť, keďže vstúpil do aktívneho politického života. Preložil však niektoré Aristotelove [[logika|logické]] spisy (''Prvé'' a ''Druhé Analytiky'', ''Kategórie'') a okomentoval jeho ''Organon''. Tým významne prispel k formovaniu logickej a metodologickej základne [[kresťanstvo|kresťanskej]] [[stredovek|stredovekej]]ej [[filozofia|filozofie]] a spolu so svojimi dielami pripravil cestu nastupujúcej ére [[scholastika|scholastiky]], keďže preložil kľúčové [[Grécko|grécke]] filozofické termíny do [[latinčina|latinčiny]] (''osoba'', ''filozofia'', ''blaženosť'', ''prozreteľnosť'', ''večnosť'' a pod.).
 
Jeho vlastná tvorba je zameraná relatívne svetským smerom. Písal komentáre, dielo o Trojici, dve knihy o kategorickom úsudku, pričom rozhodujúcim dielom sa stáva jeho ''De consolatio philosophiae'' (''O úteche filozofie''; okolo r. [[523]], [[524]]).
 
V roku [[510]] bol Boethius menovaný jediným úradujúcim [[konzul|konzulom]]om, za vlády [[cisár|cisára]]a [[Teodorich Veľký|Teodoricha]] vykonával úrad predstaveného kancelára. Aktívny politický život spôsobil, že mal omnoho menej času venovať sa prekladaniu. Keďže bol Boethius neúplatný, stal sa obeťou intríg a vlastnej neopatrnosti. Bol neprávom obvinený zo zrady [[Ostrogóti|ostrogótskych]] štátnych záujmov a na kráľov príkaz bol uväznený. Približne v roku [[525]] bol bez súdneho procesu, a teda bez možnosti obhajoby, v severotalianskej [[Pavia|Pávii]] popravený.
 
== Filozofia ==
 
=== O úteche filozofie ===
 
Dielo ''De consolatio philosophiae'' Boethius napísal vo väzení. Jeho názov sa tiež prekladá ako ''Útecha z filozofie'' alebo ''O potešení z filozofie''. Dielo je napísané formou prozymetrie – formou dialógu [[poézia|poézie]] i [[próza|prózy]] v [[alegória|alegórii]]. V alegorickom obraze k autorovi prichádza vznešená dáma s prenikavým pohľadom; je ňou [[filozofia]]. Prenikavý pohľad symbolizuje silu filozofie, ktorá je mocnejšia než ľudské sily. Dáma učí autora, že pravé šťastie spočíva v láske k zvrchovanému Dobru a odovzdanosti do [[Boh|Božej]] prozreteľnosti. Bola pritom oblečená do šiat, na ktorých sa vynímalo písmeno ''F'' ako symbol praktickej filozofie a písmeno ''T'' ako symbol teoretickej filozofie. Filozofia ako dáma sa tak stáva útechou, ktorá ho povzbudzuje veriť, že filozofia je [[láska|láskou]] k [[múdrosť|múdrosti]], a teda vlastne [[láska|láskou]] k [[Boh|Bohu]]u. Tu Boethius naznačuje svoj aktívny prístup k [[Platón|Platónovi]]ovi, keďže verí, že práve cez znovuspomínanie [[duša|duše]], ktorá je uväznená v tele, môžeme vzostupne nastúpiť cestu k [[Boh|Bohu]]u. Boethius dokonca verí, že [[filozofia]] sa tak stáva vykupiteľkou človeka, čo možno označiť za prehnaný [[racionalizmus]].
 
=== Tri typy bytia a vzťah k Bohu ===
 
Boethius rozpoznáva tri typy bytia:
:1. ''intellectibilia'' – rozumejúce bytia, ktoré sú mimo [[hmota|matérie]] ([[Boh]] a [[anjel|anjeli]]i);
:2. ''intelligibilia'' – vnímajúce, hmotno-duchovné bytia ([[človek]]);
:3. ''naturalia'' – prirodzené, hmotné bytia.
Riadok 28:
Boethius v tejto súvislosti rozdeľuje [[sedem slobodných umení|sedmoro slobodných umení]] na [[quadrivium]] ([[aritmetika]], [[geometria]], [[astronómia]] a [[hudba]]) a [[trivium]] ([[gramatika]], [[rétorika]] a [[dialektika]]). [[Quadrivium]] sa zaoberá práve prirodzenými, hmotnými bytiami.
 
[[Boh|Boha]]a ako najvyššie rozumejúce bytie považuje Boethius za najvyššiu dokonalosť, ku ktorej pristupujeme cez nedokonalé bytia. Filozof sa otvára myšlienke predexistencii [[duša|duše]] pred telom a dodáva, že duša sa ponížila spojením s telom spomedzi rozumejúcich bytí na bytie hmotno-duchovné. K Bohu sa však máme vôľou dostať a dúfať, že Boh nás z materiálneho otroctva oslobodí.
 
=== Štruktúra ľudského poznania ===
 
Človek poznáva podľa Boethia prostredníctvom štyroch stupňov:
Riadok 38:
:4. ''intellectus'' (uchopovanie vecí bez zmyslového poznania).
 
=== Otvorenie témy o univerzáliách ===
 
Niekedy sa vedú spory o tom, či je Boethius posledný [[filozof]] z [[patristika|patristiky]], alebo prvý z najranejšej [[scholastika|scholastiky]]. Jeho znovuobjavenie [[antika|antickej]] otázky vzťahu singulárneho (jedinečného) a univerzálneho (všeobecného) však argumentuje v prospech jeho scholastického zaradenia. Boethius totiž vyvolal pre stredovek jeden z najživších scholastických sporov – [[spor o univerzálie]]. Podnetom k tomu bola [[Porfýrios|Porfýriova]] nerozhodnosť v spise ''Isagoge'', ktorý nechal otvorenú otázku, či rody a druhy reálne existujú, alebo sú len myslenými pojmami. K tomuto spisu Boethius vypracoval komentár a prispel aj svojím vlastným riešením. Jeho riešenie tvrdí, že všeobecné pojmy nie sú substanciami, sú len myslené, ale istým spôsobom subsistujú (podieľajú sa) pri zmyslových veciach.
 
== Význam pre dejiny filozofie ==
 
Boethius sa díval na [[kresťanstvo]] prostredníctvom [[Platón|Platónových]] a [[Aristoteles|Aristotelových]] diel. Jeho [[filozofia]] je tak dialógom medzi [[patristika|patristikou]] a [[scholastika|scholastikou]], pričom tieto veľké epochy [[stredovek|stredoveku]]u Boethius dokonalo premostil. Význam jeho učenia spočíva v otvorení éry ranej scholastiky, pričom nemožno opomenúť jeho preklady z [[gréčtina|gréčtiny]] do [[latinčina|latinčiny]], čím obohatil celý latinský Západ na dlhé obdobie, až kým neprišli preklady z [[Arabi|arabských]] a [[Židia|židovských]] škôl vo vrcholnom [[stredovek|stredoveku]]u. Otvorením [[spor o univerzálie|sporu o univerzálie]] a alegorickými vyznaniami láskyplnej [[filozofia|filozofie]] sa stal priekopníkom a učiteľom Západu, napĺňajúc mysle [[filozof|filozofov]]ov až do ďalekého [[17. storočie|17. storočia]].
 
== Knižné zdroje článku ==
 
*DRAGÚŇ, DŘÍZA: ''Dejiny filozofie I''. Nitra : UKF v Nitre, 1998. ISBN 80-8050-178-5
Riadok 84:
[[fi:Boëthius]]
[[fr:Boèce]]
[[fy:Boëtius]]
[[gl:Anicio Boecio]]
[[he:בואתיוס]]