Dimotiki: Rozdiel medzi revíziami

Ľudový jazyk sa v Grécku a v západnej Anatólií vyvýjal približne od 4 stor. n.l. Ľudový jazyk bol zjednodušením gréčtiny koiné, ktoré už bežný ľud nepoužíval. Avšak grécki vzdelanci tej doby ľudový jazyk neprímali. V 6 stor. sa Východorímska ríša úplne pogréčtila, lebo väčšina jej obyvateľstva boli Gréci. Latinský jazyk sa teda prestal používať, no mnoho latinských slov nahradila pôvodné grécke slová v gréckom jazyku. Ľudový jazyk nebol nikdy oficiálne prijatý, knihy sa písali klasickou starogréckou attičtinou, teda dávno mŕtvym jazykom. Avšak všetci Gréci používali ľudovú gréčtinu. Podobne to bolo aj na západe s latinským jazykom. V nasledujúcich dobách sa do gréčtiny dostali aj malé prvky zo slovanského jazyka, nakoľko Slovania od 6. - 9. stor. ovládali Grécko. V 11. - 13. stor. sa už prejavujú rozdieli medzi jednotlivými gréckymi jazykmi. Po páde Byzancie v 15. stor. bola gréčtina z Grécka a západnej Anatólie skoro rovnaká tej dnešnej. Počas nasledujúcej tureckej vlády sa do gréčtiny dostali aj turecké slová, ktoré sa hellenizovali, a tak úplne nahradili niektoré dovtedy používané slová gréckeho pôvodu. V 19. stor. bol umelo vytvorený jazyk kathareusa, čiže čistý jazyk. Grécki vzdelanci vylúčili cudzie slová a chceli zatlačiť moderné dimotiki. Avšak ľud tento jazyk neprijal. Kathareusa bola mocveľmi zložitý jazyk. Prestal sa používať v r. 1976. Ale aj tak sa do dimotiki dostali starogrécke slová, ako odozva na vplyv kathareusi. Zatiaľ čo by bežný Grék v 19. stor. povedal na noviny talianske slovo gazeta, dnes sa povie efimerides, alebo na slovo sloboda, leftheria, sa od 20. stor. používa starogrécke slovo eleftheria. Vplyv kathareusi bol aj na miestne názvy. Napríklad sa na znovu začal používať názov Peloponnisos, zatiaľ čo v dimotiki sa používalo meno Moreas. Gréčtina dimotiki sa rozdeľuje medzi tieto hlavné dialekty podľa oblastí:

Gramatika modernej gréčtiny bola zostavená podľa dialektu z [[Konštantinopol]]a a z [[Peloponéz]]u. Medzi rôznymi gréckymi regiónmi však existovali menšie rozdiely. Hlavné rozdiely sú medzi severným a južným Gréckom a tiež medzi západnou Anatóliou. Úplne iné jazyky sa používali na [[Kréta|Kréte]], [[Cyprus|Cypre]], [[Pontos|Ponte]], [[Kappadokia|Kappadokií]], [[Taliansko|Taliansku]] a v Egypte, a preto nie susú klasifikované medzi jazyk dimotiki. Novogrécka gramatika je pomerne jednoduchá, hlavne keď sa porovná so starogréčtinou. Dimotiki má iba 4 pády, teda nominatív, genitív, akuzatív a vokatív. Funkciu dávno zaniknutého datívu preberá predovšetkým akuzatív a predložka σε (se).

(človek), ας (as), napr. o patéras (otec) a ης (is) napr. o mathitís (žiak). Ženský rod má tiež tri koncovky, a to koncovka η (i), napr. η κόρη (I kóri, dievča, dcéra) a koncovku α (a), napr. η θυγάτερα (I thyjátera, dcéra). Stredný rod má člen το (to), napr. το παιδί (to pedí, dieťa). Stredný rod môže mať taktiež iba tri koncovky, a to koncovku o (o), (to vivlío, kniha), koncovku ι (i), (to pedí, dieťa) a koncovku μα (ma), (to próvlima, problém) V množnom čísle má mužský rod člen Οι, napr. Οι άνδρες (I ándres, muži). Ak je koncovka v nominatíve jednotného čísla ος (os), bude v nominatíve množného čísla koncovka οι (i), napr. o anthropos (človek)-i anthrópi (ľudia), ak je v nominatíve jednotného čísla koncovka ας (as), bude v množnom čísle koncovka ες (es), napr. o patéras (otec)-i pateres (otcovia) a ak je v nominatíve jednotného čísla koncovka ης (is), bude v množnom čísle tiež koncovka ες (es), napr. o mathitis (žiak)-i mathités (žiaci). Ženský rod má taktiež člen Οι (I), napr. Οι γυναίκες (I jynékes, ženy). V obydvochobidvoch prípadoch ženskej koncovky jednotného čísla, teda η (i) a α (a) bude v množnom čísle koncovka ες, napr. i jynéka (žena)-i jynékes (ženy) a i chóri (krajina)-i chóres (krajiny). Stredný rod bude mať v jedontomjednotnom čísle člen το (to), v množnom τα (ta). ktorý má v nominatíve jednotného čísla koncovku ο (o), bude mať v nominatíve množného čísla koncovku α (a), napr. to vivlío (kniha)-ta vivlía (knihy), stredný rod s koncovkou ι (i) v nominatíve jednotného čísla bude mať v množnom čísle nominatívu taktiež koncovku α (a), napr. to korítsi (dievčatko)-ta korítsia (dievčatká). Stredný rod končiaci na μα bude mať v množnom čísle koncovku ματα (mata), napr. to prógramma (program)- ta programáta (programy). Na gréčtine je jednoduché to, že má iba tieto koncovky a tak je táto gramatika veľmi jednoduchá, ohraničená iba tímitotýmito spomenutými pravidlami.

*''Akuzatív''- Vyjadruje prijamypriamy predmet u prechodných slovies (koho? čo?). V mužskom rode má člen τον (ton). Tvorí sa tak, že sa použije člen ton a potom sa odstráni koncová sigma ς (s), napr. Βλέπω τον πατέρα (Vlépo '''ton''' patér'''a''', Vidím otca). V ženskom rode má člen την (tin) a ku slovu sa nepridáva, ani neuberá nič, síce v starších formách, tak ako v starogréčtine sa pridávalo v ženskom aj mužskom rode koncovka ν (n). Dnes ju však už nikto nepoužíva, a tak sa jednoducho povie Βλέπω την γυναίκα (Vlépo '''tin''' jynéka, Vidím ženu). Akuzatív stredného rodu má rovnaký člen, ako nominatívovú koncovku, teda το (to), teda bude Βλέπω το παιδί (Vlépo '''to''' pedí, Vidím dieťa). V množnom čísle bude mať mužský rod v akuzatíve člen τους (tus). Mužský rod, končiaci v jednotnom čísle na koncovku ος, bude mať v množnom čislečísle akuzatívu koncovku ους (us), Vlépo ton jiatró(vidím lekára) - vlépo '''tus''' jiatr'''ús''' (vidím lekárov). Koncovky mužského rodu, ktoré sú v jednotnom čísle ας (as) ης (is) budú mať v akuzatíve množného čísla koncovky ες, napr. Vlépo ton Stratijóti (Vidím vojaka) - Vlépo '''tus''' stratijót'''es''' (vidím vojakov). Najviac jednoduchý je stredný rod, kde všetky tri koncovky budú mať v akuzatíve množného čísla rovnaké členy a aj koncovky, ako v nominatíve množného čísla, napr. Vlépo '''ta''' korítsia (Vidím dievčatá).

*''Vokatív''- Má rovnakú funkciu ako aj v českom, či latinskom jazyku, teda sa používa pri zvolaní. Platí iba pre mužský rod. Pri koncovkách ας (as) a ης (is) sa použije tak, že sa jednoducho odstráni koncová sigma (ς,s), napr. Ιοάννη, πατέρα ελάτε σε΄ μένα (Ioánni, patéra élate se ména. Ján, otče, prídite ku mne). Pri koncovke ος sa použije vokatív tak, že sa táto koncovka jednoducho vymení za koncovku ε (e), napr. Κύριε, τι κάνετε; (Kýrie, ti kánete? Pane, ako sa máte?). Výnimkou je iba meno Πέτρος (Pétros), kedy bude jeho koncovkykoncovka vo vokatíve Pétr'''o'''. V množnom čísle bude vokatív rovnaký, ako aj nominatív množného čísla, napr. Έλληνες, που μένετε; (Éllines, pu ménete? Gréci, kde bývate?)

Slabé tvary zámen sú odlišné pre akuzatív a genitív. V gréckom akuzatíve teda bude με κοιτάζεις ('''me''' kitázis, na mňa sa pozeráš), v genitíve μου δίνεις ('''mu''' dínis, mne dávaš). Všimnime si, že slovenský tvar mňa sa dá použiť na genitív aj akuzatív zároveň, zatiaľ čo gréčtina má na genitív 1. osoby zámeno mu, na akuzatív, me. TakystoTakisto to bude aj s druhou osobou, kedy je pre genitív slovo σου (su, tebe), pre akuzatív σε (se, teba). Σε το δίνω ('''Se''' to díno, tebe to dávam), ale Το δίκο σου σπίτι (To díko '''su''' spíti, tvoj vlastný dom). V množnom čísle bude pre 1. aj 2. osobu rovnaké zámeno aj v akuzatíve, aj v genitíve. 1. osoba akuzatívu bude, Μας βλέπεις ('''Mas''' vlépis, nás vidíš) a genitív 1. os. množného čísla bude mať rovanérovnaké zámeno, teda Μας δίνεις ('''Mas''' dínis, Nám dávaš). 2. osoba množného čísla má v akuzatíve aj genitíve zámeno σας (sas), σας βλέπω ('''sas''' vlépo, vás vidím) a tiež σας δίνω ('''sas''' díno, vám dávam). Pre 3. osobu budú platiť bežné pravidlá skloňovania, teda pri genitíve jednotného čísla mužského rodu bude zámeno s koncovkou ου (u), teda του (tu, jeho-privlastňovanie), pri akuzatíve τoν (ton, jeho-nar. jeho vidím), ženský rod genitívu je της (tis, jej-privl.), akuzatívu την (tin-ju). Množné číslo genitívu aj akuzatívu mužského rodu bude τους (tus, ich, im), ženského pre genitív taktiež tus a pre akuzatív τις (tis, ich-vidím ich-ženy). Stredný rod bude mať v množnom čísle pre genitív tvar tus (ich) a pre akuzatív tvar ta. Pre cudzinca môže dôjsť k nedorozumeniu pri komunikácií, nakoľko zámeno musí stáť za slovom a za zámenom musí stáť aj osoba, napr. Η δάσκαλα μας μας διδάσκει (I dáskla '''mas''' '''mas''' didáski, naša učiteľka nás učí). Slovo mas tu znamená privlastňovacie zámeno naša, ale aj zámeno nás, alebo το κορίτσι μου μου δίνει τα φιλάκια (to korítsi '''mu''' '''mu''' díni ta filákia, moja priateľka ma bozkáva). Pri slabých tvaroch sa často môžeme stretnúť aj s treťou osobou, ktorá má v jednotnom čísle podobu το (to), v množnom čísle τα (ta). Napr. Το διαβάζω ('''To''' diavázo, to sa učím).

Silné tvary sa používajú na zdvôrazneniezdôraznenie. Pre prvú osobu jednotného čísla akuzatívu aj genitívu bude silný tvar zámena εμένα (eména, mňa, mne). Pre prvú osobu množného čísla akuzatívu aj genitívu to bude tvar εμάς (emás, nám, nás). Tretia osoba bude rozdelená medzi tri rody, pričom sa bude rozdelovaťrozdeľovať akuzatív a genitív. Pre akuzatív ženského rodu jednotného čísla budeme používať tvar zámena αυτήν (aftí'''n''', ju), napr. Αυτήν βλέπω ('''Aftín''' vlépo, Ju vidím). Pre genitív, čiže privlastňovanie používame v ženskom rode tvar αυτής (aftí'''s''', jej), napr. Το σπίτι είναι αυτής (To spíti íne '''aftís''', Dom je jej). Množné číslo sa bude skloňovať podľa pravidla ako bežné skloňovanie, teda v akuzatíve bude tvar αυτές (afté'''s''', im-ženám), rovnako ako jynéke'''s''' a v genitíve bude jednoducho koncovka ων, čiže αυτών (aft'''ón''', ich-žien). Pre mužský rod bude taktiež platiť rovnaké pravidlo ako pri skloňovaní, teda genitív bude αυτόυ (aftó'''ú''', jeho-privl.) a akuzatív αυτόν (aft'''ón''', jeho-vidím). Pre množné číslo mužského rodu bude zámeno v genitíve vyzerať ako αυτών (aft'''ón'''-ich-mužov,privl.) a v akuzatíve ako αυτούς (aft'''ús'''-ich,vidím, mužov). Aj stredný rod sa bude skloňovať podľa štandardu, čiže genitív stredného rodu pre jednotné číslo budbude emaťmať podobu αυτού (aft'''ú''', toho-dieťaťa), pre akuzatív αυτό (aft'''ó''', to dieťa-vidím). Množné číslo stredného rodu bude mať tvar v genitíve αυτών (aft'''ón''' tích detí), v akuzatíve αυτά (aft'''á-tie deti-vidím)'''. Pri niektorých prípadoch sa použíje aj silný aj slabý tvar v jednej vete, ako úplné zdvôrazneniezdôraznenie, napr. Εσένα σε το δίνω-'''Eséna se''' to díno-Tebe ti to dávam (doslova).

Budúci čas patrí medzi najlahšienajľahšie gramatické veci v modernej gréčtine. Tvorí sa jednoducho tak, že sa pred slovo, ktoré chceme vyjadriť v budúcnosti dáme frázu θα (tha). Je to vlastne skrátený tvar frázy θέλω να (chcem).

Gréčtina pozná dva druhy minulého času (pleon), minulý čas dokonavý (aoristos) a minulý čas nedokonavý (paratatikos). Pre bežnú konverzáciu však stačí vedieť dokonavý minulý čas (aorist). Aorist sa tvorí na základe pravidiel o koncovkách slovies. Grécke slovesá sa všetky končia na koncovku '''ω''' (o), napr. διαβάζω (diavázo, učiť). Pri tvorení aoristu sa musí pridať aoristová koncovka, ktorých je viac. Existuje na to jednoduché pravidlo. Slovesá, ktoré majú kmeň zakončený na ζ (z), ν (n) a θ (th), majú v aoriste koncovku σα (sa). Napríklad sloveso πληρώνω (pliró'''n'''o, platiť) má svoje kmeň ν (n), čiže jeho aoristová podoba bude πλήρωσα (plíro'''s'''a, platil som). Rovnako to bude aj so slovesom διαβάζω (diavá'''z'''o, učiť sa), ktorého aoristový tvar je διάβασα (diáva'''s'''a). Ďalšiu skupinu tvoria slovesá, ktoré majú tzv. hrdelný kmeň, κ (k), γ (g), χ (ch). Tieto kmene budú mať v aoriste koncovku ξα (xa). Napríklad ανοίγω (aní'''g'''o, otvárať) bude mať aoristový tvar άνοιξα (áni'''xa''', otvoril som). Do tejto skupiny patria aj niektoré slovesá s kmeňom ζ (z), ako napríklad sloveso τρομάζω (tromá'''z'''o, strašiť) - τρόμαξα (tróma'''xa''', vystrašil). Ďalšiu skupinu tvoria slovesá s kmeňom π (p), β (v), φ (f) a πτ (pt). Tieto slovesá majú v aoriste koncovku ψα (psa). Napríklad ανάβω (aná'''v'''o, zažínať)- άναψα (ána'''psa''', zažal som). Posledné pravidlo zahŕňa slovesá s kmeňom αύω (ávo) a εύω (évo). Aύο (ávo) bude mať v aoriste koncovku αψα (apsa) a εύο (évo) bude mať koncovku εψα (epsa), napr. δουλέυω (dul'''évo''', pracovať) má aoristovú formu δούλεψα (dúl'''epsa'''), sloveso ζηλεύω (zilé'''vo''', žiarliť) má aoristovú podobu ζήλεψα (zíle'''psa''', žiarlil som). '''Dôležité pravidlo''' platí pre prízvuk (dĺžeň) v aoriste. Ak sme slovo dali do aoristu, musíme prízvuk posunúť o jednu slabiku do ľavadoľava, napr. διαβάζω (diav'''á'''zo)- διάβασα (di'''á'''vasa). Ak však sa prízvuk posunúť už nedá, teda keď je na poslednej slabike v ľavo, musíme pridať tzv. príklonku ε (e), napr. sloveso γράφω (gr'''á'''fo, písať) má prízvuk na alfe, teda sa nedá posunúť do ľavadoľava a preto dáme príklonku, čiže aoristový tvar bude έγραψα ('''é'''grapsa). Niektoré slovesá však nespadajú do týchto pravidiel, teda sú iba výnimky. Sú to slová ako napr. βλέπω (vlépo, vidím) - είδα (ída, videl som), βρίσκω (vrísko, nájsť) - βρήκα (vríka, našiel som), λέω (léo, hovoriť) - είπα (ípa, hovoril som), μένω (méno, bývať) - έμεινα (émina, býval som). Na rozdiel od slovenčiny sa minulý čas časuje. Príklad časovania minulého času vysvetlíme na ich koncovkách:

Aj oficiálne dimotiky má určité slová, ktoré sa radia ako nespisovné. Sú to ľudové slová, či pokriky, ktoré nemajú žiaden význam, napr. slovo αιντε (aide), ktoré sa používa na začiatku vety ako nejaký pokrik. Ďalšie takéto slovo môže byť βρε (vre), napr. častá je fráza τι κανείς βρε; (Ti kanís vre? Ako sa máš-vre). Posledné slovo môže byť slovo μορε (more). Takisto je to iba pokrik, ktorý sa používal hlavne v starších dobách, a často aj so slovom aide, napr. Αιντε μορε που πας τόρα; (Aide more pu pas tóra? Aide more kam teraz ideš?). Ďalší hovorový prvok môže byť slovo κι (ki), ktoré je skrátením slova και (ke,a,aj).

Novogrécka abeceda je rovnaká, ako tá starogrécka, avšak niektoré písmená sa vyslovujú inak. Sú to β a η. Písmeno β (beta) sa v starogréčtine vyslovovalo ako b, dnes je to víta a vyslovuje sa ako v. Písmeno η (éta) sa vyslovovalo ako e, dnes je to íta a vyslovuje sa ako i. Dvojhláska ει (ei) sa vyslovuje ako i, napr. είναι (einai, je), dvojhláska αι sa číta ako e, napr. και (kai, a, aj), dvojhláska ου (ou) sa vyslovuje ako u, napr. o ούρανος (o oúranos, nebo), dvojhláska οι (oi) sa taktiež číta ako i, napr. η οικογενία (i oikojenía, rodina). Toto pravidlo neplatí iba ak je nad písmenom ι (i) dvojbodka (ϊ). Ďalšie pravidlo sa týka písmena γ (g, gama). Keď gama stojí pred písmenami υ (y), ι (i), αι (ai), ει (ei), οι (oi), ε (e) a η (i) musí sa vysloviť ako j, napr, η γυναίκα (i gynéka-i '''j'''ynéka, žena). Keď stojí písmeno υ (y) v slove, a nie na jeho začiatku vyslovuje sa ako f, napr. ο κλευθης (o kleuthis- o kle'''f'''this, zlodej). Ak stojí na začiatku slova číta sa ako y, respektíve i, napr. ο υππος (o yppos, kôň). Ak nasledujú dve gamy za sebou, čítajú sa ako ng, napr. αγγούρι (aggúri-angúri, uhorka). Ak nasleduje po game písmeno κ (k), číta sa to ako slovenské g. Keď však stojí gama sama číta sa to ako hrdelné g, podobne ako gh. Ak po game nasleduje písmeno χ (ch), vyslovuje sa to ako nch, napr. έγχρωμος (égchromos-énchromos, farebný). Ak nasledujú po sebe písmená μπ (mp), čítajú sa ako b, napr. το μπουκάλι (to mpukáli-to bukáli, flašafľaša). Ak sú po sebe písmená ντ (nt), čítajú sa ako slovenské d, napr. οι ντομάτες (i ntomátes-i domádes, paradajky). Ak nasledujú po sebe písmená τζ (tz), čítajú sa ako ο τζιτζίκας (o tzitzíkas-o dzidzíkas, cikáda). Ak nasledujú písmená τς (ts), vyslovujú sa ako ts, napr. η κουκλήτσα (i kuklítsa-i kuklíca, pekné dievča, krásavica).