Dimotiki: Rozdiel medzi revíziami

Ľudový jazyk sa v Grécku a v západnej Anatólií vyvýjal približne od 4. stor. n.l. Ľudový jazyk bol zjednodušením gréčtiny koiné, ktoré už bežný ľud nepoužíval. Avšak grécki vzdelanci tej doby ľudový jazyk neprímalineprijímali. V 6. stor. sa Východorímska ríša úplne pogréčtila, lebo väčšina jej obyvateľstva boli Gréci. Latinský jazyk sa teda prestal používať, no mnoho latinských slov nahradila pôvodné grécke slová v gréckom jazyku. Ľudový jazyk nebol nikdy oficiálne prijatý, knihy sa písali klasickou starogréckou attičtinou, teda dávno mŕtvym jazykom. Avšak všetci Gréci používali ľudovú gréčtinu. Podobne to bolo aj na západe s latinským jazykom. V nasledujúcich dobách sa do gréčtiny dostali aj malé prvky zo slovanského jazyka, nakoľko Slovania od 6. - 9. stor. ovládali Grécko. V 11. - 13. stor. sa už prejavujú rozdielirozdiely medzi jednotlivými gréckymi jazykmi. Po páde Byzancie v 15. stor. bola gréčtina z Grécka a západnej Anatólie skoro rovnaká tejs tou dnešnejdnešnou. Počas nasledujúcej tureckej vlády sa do gréčtiny dostali aj turecké slová, ktoré sa hellenizovali, a tak úplne nahradili niektoré dovtedy používané slová gréckeho pôvodu. V 19. stor. bol umelo vytvorený jazyk kathareusa, čiže čistý jazyk. Grécki vzdelanci vylúčili cudzie slová a chceli zatlačiť moderné dimotiki. Avšak ľud tento jazyk neprijal. Kathareusa bola veľmi zložitý jazyk. Prestal sa používať v r. 1976. Ale aj tak sa do dimotiki dostali starogrécke slová, ako odozva na vplyv kathareusi. Zatiaľ čo by bežný Grék v 19. stor. povedal na noviny talianske slovo gazeta, dnes sa povie efimerides, alebo na slovo sloboda, leftheria, sa od 20. stor. používa starogrécke slovo eleftheria. Vplyv kathareusi bol aj na miestne názvy. Napríklad sa na znovu začal používať názov Peloponnisos, zatiaľ čo v dimotiki sa používalo meno Moreas. Gréčtina dimotiki sa rozdeľuje medzi tieto hlavné dialekty podľa oblastí: