|
[[Obrázok:Pannonia01.png|thumb|right|Mapka Panónie]]
'''Panónia''' bola [[rímske provincie|rímska provincia]] medzi stredným [[Dunaj|Dunajom]] a [[Sáva (rieka)|Sávou]], zriadená za [[Augustus|cisára Augusta]] v rokoch [[6]] - [[9]]po tzv. panónskom povstaní (územie budúcej provincie bolo dobyté už 12 - 9 pred Kr.).
a [[Sáva (rieka)|Sávou]], zriadená za [[Augustus|cisára Augusta]]
v roku 6-9 po Kr. po tzv. panónskom povstaní (územie budúcej provincie bolo dobyté už 12-9 pred Kr.).
Rozkladala sa v dnešnom západnom [[Maďarsko|Maďarsku]] (tzv. [[Zadunajsko|Zadunajsku]]), východnom [[Rakúsko|Rakúsku]] (najmä [[Viedenská panva]]), [[Slovensko|Slovensku]] (len [[Petržalka]], [[Jarovce]], [[Rusovce]], [[Čunovo]] a prípadné predpolia [[limesLimes Romanus]] pri Dunaji), časti [[Slovinsko|Slovinska]], severnom [[Chorvátsko|Chorvátsku]] a zo Srbska[[Srbsko|Srbsku]] v oblasti [[Sirmium|Sirmia]]. Názov Panónia sa používal aj stáročia po zániku vojenskej a civilnej moci Ríma v tejto oblasti (okolo 400roku po Kr.[[400]]).
Pôvodne ju obývali [[Ilýri]] a [[Kelti]], ktorí boli koncom 1. stor.storočia pred Kr. [[romanizácia (dejiny)|romanizovaní]]. Prispelo k tomu zakladanie nových osád a budovanie pevností najmä pozdĺž limesLimes Romanus. Pôvodne bola Panónia administratívne spojená s [[Dalmácia|Dalmáciou]] v provincii [[IllyricumIlýria]], roku [[9]] sa osamostatnila. Za [[Traianus|Trajána]] bola rozdelená na Hornú Panóniu (Pannonia Superior; západná časť) s hlavným mestom [[Carnuntum]] a Dolnú Panóniu (Pannonia Inferior; východná časť) s hlavným mestom Aquincum (v súčasnosti [[Budapešť|Aquincum]], konkrétne(dnešná časť Óbuda). Za Diokleciána[[Dioklecián]]a došlo k reorganizácii: z Pannonie Superior vznikla na severe Pannonia Prima a na juhu Pannonia Savia, z Pannonie Inferior na severe Pannonia Valeria a na juhu Pannonia Secunda.
Do Panónie smerovali všetky útoky [[germáni|germánskych]] kmeňov z územia [[Slovensko|Slovenska]] a naopak, z Panónie prenikali [[Rimania]] na naše územie.
Cez Panóniu sa realizovali vojenské, obchodné i kultúrne styky obyvateľov územia dnešného Slovenska s [[Rímska ríša|rímskym impériom]].
Koncom [[4. storočie|4. stor.]] a začiatkom [[5. storočie|5. stor.storočia]] sa Panónie zmocnili germánske kmene [[Vandali|Vandalov]], a [[Góti|Gótov]]).
Roku [[433]] Rím oficiálne územie odstúpil [[Huni|Hunom]]. V 2. štvrtine [[5. storočie|5. stor.storočia]] najmä za Attilu[[Atila (kráľ)|Atilu]], patrila k centrálnym oblastiam hunskejHunskej ríše. Po jej zániku ju ovládli [[Gepidi]] a [[Longobardi]].
V pol.polovici [[6. storočia]] sa v Panónii usadili [[Avari]], ktorí vytvorili rozsiahlu ríšu. Koncom 5. a zač.začiatkom [[6. stor.storočia]] začali najmä do severnej Panónie prenikať [[Slovania]], ktorí po úpadku avarskej moci osídlili aj južnú Panóniu. V 2. pol.polovici [[9. storočie|9. stor.storočia]] tu vzniklo [[Blatenské kniežatstvo]] a severná časť niekoľko rokov patrila do Veľkej Moravy. V [[9. storočí]] sa ako Horná Panónia označovalo len okolie Carnunata (medzi Tullnom, Györom[[Györ]]om a [[Szombathely]]) a ako Dolná Panónia ostatné územie.
V roku [[900]]/[[901]] sa do Panónie presunula podstatná časť starých [[Maďari|Maďarov]]. Koncom [[10. storočia]] vznikol v severnej Panónii [[Uhorsko|uhorský štát]] a slovanské osídlenie postupne podliehalo [[maďarizácia|maďarizácii]].
== Externé odkazy ==
| 