Vogézy (pohorie): Rozdiel medzi revíziami

V južnej a strednej časti Vogéz, hlavne vo Vysokých Vogézach sa nachádzajú horniny staršieho [[karbón (geochronologická jednotka)|karbónskeho]] horstva, ktoré vzniklo počas [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]]. Už v [[perm (geochronologická jednotka)|perme]] však bolo pohorie značne zerodované a zarovnané. Bežnými horninami sú [[granitoid]]y a [[rula|ruly]] ale i [[vulkanická hornina|vulkanity]]. V oblastiach, ktoré nepostihla výrazná ľadovcová činnosť sú zachované aj permské a [[triaso]]vé [[pieskovec|pieskovce]], dosahujúce miestami hrúbku okolo 500 m. Práve triasové červené pieskovce {{Fra|grès vosgien}} dali pohoriu meno. V Nízkych Vogézach majú pieskovce premenlivú hrúbku okolo 300 až 600 m. V štvrťohorách postihlo oblasť [[zaľadnenie]], nachádzajú sa tu morény, balvany privlečené ľadovcom a vyhladené balvany, ktoré potvrdzujú prítomnosť [[Alpínsky ľadovec|horských ľadovcov]].