Dimotiki: Rozdiel medzi revíziami

Slabé tvary zámen sú odlišné pre akuzatív a genitív. V gréckom akuzatíve teda bude με κοιτάζεις ('''me''' kitázis, na mňa sa pozeráš), v genitíve μου δίνεις ('''mu''' dínis, mne dávaš). Všimnime si, že slovenský tvar mňa sa dá použiť na genitív aj akuzatív zároveň, zatiaľ čo gréčtina má na genitív 1. osoby zámeno mu, na akuzatív, me. Takisto to bude aj s druhou osobou, kedy je pre genitív slovo σου (su, tebe), pre akuzatív σε (se, teba). Σε το δίνω ('''Se''' to díno, tebe to dávam), ale Το δίκο σου σπίτι (To díko '''su''' spíti, tvoj vlastný dom). V množnom čísle bude pre 1. aj 2. osobu rovnaké zámeno aj v akuzatíve, aj v genitíve. 1. osoba akuzatívu bude, Μας βλέπεις ('''Mas''' vlépis, nás vidíš) a genitív 1. os. množného čísla bude mať rovnaké zámeno, teda Μας δίνεις ('''Mas''' dínis, Nám dávaš). 2. osoba množného čísla má v akuzatíve aj genitíve zámeno σας (sas), σας βλέπω ('''sas''' vlépo, vás vidím) a tiež σας δίνω ('''sas''' díno, vám dávam). Pre 3. osobu budú platiť bežné pravidlá skloňovania, teda pri genitíve jednotného čísla mužského rodu bude zámeno s koncovkou ου (u), teda του (tu, jeho-privlastňovanie), pri akuzatíve τoν (ton, jeho - nar. jeho vidím), ženský rod genitívu je της (tis, jej - privl.), akuzatívu την (tin - ju). Množné číslo genitívu aj akuzatívu mužského rodu bude τους (tus, ich, im), ženského pre genitív taktiež tus a pre akuzatív τις (tis, ich-vidím ich-ženy). Stredný rod bude mať v množnom čísle pre genitív tvar tus (ich) a pre akuzatív tvar ta. Pre cudzinca môže dôjsť k nedorozumeniu pri komunikácií, nakoľko zámeno musí stáť za slovom a za zámenom musí stáť aj osoba, napr. Η δάσκαλα μας μας διδάσκει (I dáskla '''mas''' '''mas''' didáski, naša učiteľka nás učí). Slovo mas tu znamená privlastňovacie zámeno naša, ale aj zámeno nás, alebo το κορίτσι μου μου δίνει τα φιλάκια (to korítsi '''mu''' '''mu''' díni ta filákia, moja priateľka ma bozkáva). Pri slabých tvaroch sa často môžeme stretnúť aj s treťou osobou, ktorá má v jednotnom čísle podobu το (to), v množnom čísle τα (ta). Napr. Το διαβάζω ('''To''' diavázo, to sa učím).

Silné tvary sa používajú na zdôraznenie. Pre prvú osobu jednotného čísla akuzatívu aj genitívu bude silný tvar zámena εμένα (eména, mňa, mne). Pre prvú osobu množného čísla akuzatívu aj genitívu to bude tvar εμάς (emás, nám, nás). Tretia osoba bude rozdelená medzi tri rody, pričom sa bude rozdeľovať akuzatív a genitív. Pre akuzatív ženského rodu jednotného čísla budeme používať tvar zámena αυτήν (aftí'''n''', ju), napr. Αυτήν βλέπω ('''Aftín''' vlépo, Ju vidím). Pre genitív, čiže privlastňovanie používame v ženskom rode tvar αυτής (aftí'''s''', jej), napr. Το σπίτι είναι αυτής (To spíti íne '''aftís''', Dom je jej). Množné číslo sa bude skloňovať podľa pravidla ako bežné skloňovanie, teda v akuzatíve bude tvar αυτές (afté'''s''', im - ženám), rovnako ako jynéke'''s''' a v genitíve bude jednoducho koncovka ων, čiže αυτών (aft'''ón''', ich - žien). Pre mužský rod bude taktiež platiť rovnaké pravidlo ako pri skloňovaní, teda genitív bude αυτόυ (aftó'''ú''', jeho - privl.) a akuzatív αυτόν (aft'''ón''', jeho - vidím). Pre množné číslo mužského rodu bude zámeno v genitíve vyzerať ako αυτών (aft'''ón''' - ich - mužov, privl.) a v akuzatíve ako αυτούς (aft'''ús''' -ich, vidím, mužov). Aj stredný rod sa bude skloňovať podľa štandardu, čiže genitív stredného rodu pre jednotné číslo bude mať podobu αυτού (aft'''ú''', toho - dieťaťa), pre akuzatív αυτό (aft'''ó''', to dieťa - vidím). Množné číslo stredného rodu bude mať tvar v genitíve αυτών (aft'''ón''' tíchtých detí), v akuzatíve αυτά (aft'''á - tie deti - vidím)'''. Pri niektorých prípadoch sa použíjepoužije aj silný aj slabý tvar v jednej vete, ako úplné zdôraznenie, napr. Εσένα σε το δίνω-'''Eséna se''' to díno - Tebe ti to dávam (doslova).