|
==Východné náboženstvá a tradície==
Názory východných filozofických a náboženských smerov na existenciu alebo neexistenciu pretrvávajúceho 'ja' priamo ovplyvňujú pohľad danej tradície na reinkarnáciu. Vo filozofických názoroch na povahu [[Du%C5%A1a|duše]] (tiež známej ako [[džíva]] alebo [[átman]]) sú v [[Dharma|dharmických]] východných náboženstvách (ako napríklad hinduizme a budhizme) veľké rozdiely. Niektoré školy odmietajú existenciu 'ja', zatiaľ čo ostatné hlásajú prítomnosť večného, vlastného ja a iné tvrdia, že nie je ani ja, ani ne-ja. Každé z týchto presvedčení má priamy vplyv na vnímanie povahy reinkarnácie.
===Hinduizmus===
V [[India|Indií]] je koncept reinkarnácie prvý krát zaznamenaný v [[upani%C5%A1%C3%A1dy|upanišádach]], čo sú náboženské a filozofické texty napísané v [[Sanskrit|sanskrite]].
Podľa [[Hinduizmus|hinduizmu]] je duša (átman) nesmrteľná, zatiaľ čo telo podlieha zrodeniu a smrti. V [[Bhagavadg%C3%ADta|Bhagavadgíte]] stojí:
:Telo sa zbavuje obnosených odevov. Obnosených tiel sa zbavuje obyvateľ v tele. Potom si navlieka nové telá, ako šaty. (II.22)
Myšlienka, že duša hociktorej živej bytosti (vrátane ľudí, zvierat a rastlín) sa reinkarnuje, je zložito spätá s [[Karma|karmou]]. Karma (doslova skutok) je súhrn činov a sily, ktoré určujú budúce zrodenie. Cyklus smrti a znovuzrodenia, riadený karmou, sa označuje ako [[samsára]].
Hinduizmus učí, že duša sa opakovane rodí a umiera. Bytosť sa rodí na základe túžby, pretože si chce užiť svetské potešenia, ktoré sa dajú zažiť iba v tele. Hinduizmus neučí, že všetko svetské potešenie je hriešne, ale učí, že nemôže nikdy priniesť hlboké, trvalé šťastie, alebo mier (''ānandu''). Podľa hinduistickej mudrcky Adi Shankaracharyovej je svet, ako ho zvyčajne chápeme, ako sen: krátky a iluzórny. Byť uväznený v samsare je výsledok nepoznania pravej povahy bytia.
Po mnohých zrodeniach sa nakoniec stáva každá osoba nespokojnou s obmedzeným šťastím, ktoré prinášajú svetské pôžitky. V tomto bode bytosť začne hľadať vyššie formy šťastia, ktoré môžu byť dosiahnuté jedine cez duchovnú skúsenosť. Keď si po dlhom duševnom tréningu bytosť konečne uvedomí jej vlastnú božskú povahu, všetká túžba po pôžitkoch tohoto sveta zmizne, nakoľko tie budú vyzerať nevýrazné v porovnaní s duševnou ''ānandou''. Keď všetká túžba pominie, bytosť sa už znovu nezrodí.
Keď sa teda cyklus znovuzrodení skončí, hovorí sa, že bytosť dosiahla [[Mok%C5%A1a|mokšu]], alebo spásu. Zatiaľčo všetky myšlienkové školy sa zhodujú, že mokša znamená ukončenie svetských túžob a oslobodenie sa od cyklu zrodenia a smrti, presná definícia spásy závisí od osobných presvedčení. Napríklad nasledovníci školy [[Advaita|advaita védánta]] (často spájaní s džňána jógou) veria, že strávia večnosť pohrúžení v dokonalom miery a šťastí, ktoré príde s uvedomením, že celá existencia je Jedno ([[Brahman (filozofia)|brahman]]), a že nesmrteľná duša je súčasťou tejto existencie. Na druhej strane nasledovníci celých, alebo čiastočných škôl [[dvaita]] ("dualistické" školy, ako [[bhaktijoga]]) uskutočňujú svoje uctievanie s cieľom stráviť večnosť v [[lóka|lóke]] (duchovný svet, alebo nebo) v požehnanej spoločnosti Najvyššej bytosti (napr. [[Krišna|Krišnu]]).
==Moderné pohľady==
|
