Extenzia (geológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d drobnosť
doplnenie
Riadok 8:
<math> t_{0} </math> je počiatočná hrúbka kôry a <math> t_{1} </math> je konečná hrúbka kôry po deformácii.
 
Deformácia extenziou sa v zemskej kôre v krehkých-pripovrchových podmienkach môže realizovať<ref name="Marko, Jacko">Marko, F., Jacko, S., 1999: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/kgp/skripta/Marko-Jacko-1999_Strukturna_geologia1.pdf ''Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická).]'' Vydavateľstvo Harlequin, Košice, 180 s.</ref>:
* duktilným vyťahovaním, ktoré však môže prebiehať len v [[reológia|reologicky]] vhodných [[hornina|horninách]] ([[evaporit]]y, [[bridlica|bridlice]] a iné)
* tvorbou otvorených [[trhlina|trhlín]], ale len do určitej hĺbky
* [[poklesový zlom|poklesovými]] [[zlom (geológia)|zlomami]]
 
V oblastiach s relatívne nízkeho kôrového vytiahnutia, sú dominantnými štruktúrami prudko až mierne uklonené poklesové [[zlom (geológia)|zlomy]], so súvisiacimi [[half-grábenmihalfgrábenmi]] a naklonenými blokmi.<ref name ="kearey">Kearey, P., Klepeis, K.A., Vine, F.J. 20082009: ''Global Tectonics,.'' Chapter 7, Continental rifts and rifted marginsWiley-Blackwell, WileyBlackwellChichester, 496482 s.</ref>
 
V oblastiach s vysokým kôrovým vytiahnutím, môžu byť extenzné (poklesové) zlomy natoľko posunuté a zrotované, že dosiahnú veľmi nízky sklon, ktorý im neumožňuje ďalšiu aktivitu. Toto má za následok vznik nových zlomov. Veľké posuny môžu spôsobiť zblíženie syntektonických [[sediment]]ov ([[metamorfóza (geológia)|metamorfózou]] nepostihnutých) a [[premenená hornina|premenených hornín]] spodnej a strednej [[zemská kôra|kôry]], teda hornín ktoré boli vystavené vysokým tlakom a teplotám. Štruktúry, v ktorých sú prítomné dva takéto horninovo veľmi odlišné bloky sa označujú ako zóny odlepenia (angl. detachment faults). Niekedy sú takéto oblasti odlepenia [[vrásnenie|zvrásnené]], pričom premenené horniny vystupujú v jadrách [[antiklinála|antiklinál]]. Typické sú napríklad pre [[metamorfný kôrový komplex|metamorfné kôrové komplexy]].
 
Samostatným štýlom extenznej deformácie sa vyznačujú [[Pasívny okraj|pasívne okraje]], ktoré vznikli nad zoslabnutou vrstvou zemskej kôry. V oblastiach pasívnych okrajov dochádza k vzniku veľkých listrických (oblúkovitých) zlomov uklonených smerom k oceánu. Na niektorých okrajoch kontinentov ako napr. v delte rieky [[Niger]], boli zaznamenané aj opačne (ku kontinentu) uklonené zlomy, ktoré vytvárajú rôzne veľké grábenové panvy antitické k regionálnym listrickým zlomom.<ref>Tuttle, M.L.W., Charpentier, R.R., Brownfield, M.E. 2002: [http://pubs.usgs.gov/of/1999/ofr-99-0050/OF99-50H/OF99-50H.pdf ''The Niger Delta Petroleum System: Niger Delta Province, Nigeria, Cameroon, and Equatorial Guinea, Africa.'' USGS Open-File Report] 99-50-H.</ref>
 
== Geologické prostredia spojené s extenznou tektonikou ==
=== Kontinentálne rifty a divergentné okraje ===
Rifty sú lineárne zóny kôrovej extenzie. Tvoria zóny s jedným alebo komplexom poklesových zlomov a samostatnými poklesávajúcimi blokmi. Zlomy v jednotlivých segmentoch riftu majú rovnakú polaritu (napr. smer sklonu) čo má za následok, že rifty vlastne tvorí súbor niektoľkých [[halfgráben]]ov.<ref>Ebinger, C.J., Jackson, J.A., Foster, A.N. & Hayward, N.J. 1999: [http://www.jstor.org/pss/55068 ''Extensional basin geometry and the elastic lithosphere.'' Philosophical Transactions of the Royal Society, London, 357, s. 741-765]</ref> Vznik riftov spôsobuje obvkykle vyklenutie astenoféry avšak celkové procesy sa môžu v dôsledku odlišností v regionálnej stavbe oblastí. Zatiaľ čo rifty, ktorých šírka sa pohybuje rádovo v stovkách kilometrov väčšinou vznikli v oblasti hrubej a chladnej litosféry ([Bajkalská riftová zóna]], [[Východoafrická priekopová prepadlina]] alebo [[Rýnsky gráben]]), niekoľko tisíc kilometrov široké riftové oblasti (napr. [[Basin and range]] v USA, alebo [[Egejské more]]) sú miestami s tenkou a prehriatou kôrou.<ref name ="kearey" />
 
Pokračovanie riftogenézy môže mať za následok vznik aktívneho [[rozpínanie oceánskeho dna|rozpínania oceánskeho dna]] so [[stredooceánsky chrbát|stredooceánskym chrbtom]] a [[oceánska kôra|oceánskou kôrou]]. Vznikajú tak [[Konštruktívny okraj|divergentné okraje]] platní.
 
=== Gravitačný rozpad zón so zhrubnutou kôrou of zones of thickened crust===
Oblasti so zhrubnutou kôrou, hlavne tie, ktoré vznikajú pri [[orogenéza|orogenéze]] sa zvyknu rozpadať do strán. Takýto rozpad môže prebiehať dokonca aj vtedy, keď stále prebieha kontinentálna kolízia. Po skončení kolízie v kôre existuje nerovnováha, vysoké tlaky a ťiaž veľkého objemu hornín v nadloží pôsobí na preťažené a nepevné podložie. Dochádza k takzvanému gravitačnému kolapsu, často za vzniku veľkých extenzných zlomov. Známa je napríklad extenzia tohto typu, ktorá prebehla v [[devón]]e, kedy nasledovala priamo po [[kaledónske vrásnenie|kaledónskom vrásnení]] v oblasti východného [[Grónsko|Grónska]] a západného [[Nórsko|Nórska]].<ref>Dunlap, J.W., Fossen, H. 1998: [http://folk.uib.no/nglhe/Papers/Tectonics%201998%20Dunlap%20&%20Fossen.pdf ''Early Paleozoic orogenic collapse, tectonic stability, and late Paleozoic continental rifting revealed through thermochronology of K-feldspars, southern Norway.''] Tectonics, 17, s. 604-620.</ref><ref>Hartz, E.H, Andresen, A., Hodges K.V., Martin, M.W., 2000: [http://folk.uio.no/ebbe/Ebbe_Hartz/Publications_files/Hartz%20et%20al.,%202000,%20J.%20Geol.%20Soc.%20London,%20Dating%20the%20Fjord%20Region%20Detachment,%20Greenland.pdf ''The Fjord Region Detachment Zone: A long-lived extensional fault in the East Greenland Caledonides.''] J. Geol. Soc. London, 158, s . 795-810.</ref>
 
=== Uvoľňujúci ohyb pozdĺž smerne posuvných zlomov ===
Pri vzniku [[smerný posun|smerne posuvných]] zlomov (angl. strike-slip), ktorými sa uvoľnuje horizontálne napätie dochádza na mieste vzďaľovania blokov v miestach uvoľnujúceho ohybu k lokálnej extenzii. (Smerne posuvné zlomy majú 2 typy segmentov so striedaním kolíznych a extenzných úsekov.) Na týchto miestach vznikajú prehlbujúce sa ([[subsidencia|subsidujúce]]) oblasti, lemované poklesovými zlomami označované ako [[pull-apart bazény]]<ref name="Marko, Jacko"/>. Príkladmi aktívnych pull-apartových panví je [[Mŕtve more]], ktoré je súčasťou ľavostupňového segmentu sinistrálneho [[zlomu Mŕtveho mora]] alebo [[Marmarské more]], ktoré vzniklo v pravostupňovom segmente dextrálneho [[Severoanatólsky zlom|Severoanatólskeho zlomu]].<ref>Armijo, R., Meyer, B., Navarro, S., King, G., Barka, A. 2002: [http://bmeyer2.free.fr/pdf/2002-TerraNova.pdf ''Asymmetric slip partitioning in the Sea of Marmara pull-apart: a clue to propagation processes of the North Anatolian Fault?''] Terra Nova, 14, s. 80–86.</ref>
 
===Zaoblúkové panvy===
[[Zaoblúková panva|Zaoblúkové panvy]] vznikajú v oblasti za [[subdukčná zóna|subdukčnými zónami]] (na nadložnej platni) v dôsledku ústupu [[hlbokomorská priekopa|oceánskej priekopy]] v smere od nadložnej platne. Extenzia v tejto oblasti je rovnobežná s [[ostrovný oblúk|ostrovným oblúkom]].
 
=== Pasívny okraj ===
[[Pasívny okraj|Pasívne okraje]] sú zoslabnuté miesta zemskej kôry, často ohraničené nedostatčne pevnými horninami ([[bridlica (sediment)|bridlice]], [[evaporit]]y), ktoré po zaťažení môžu slúžiť ako šmykové plochy extenzných zlomov. K podobným procesom dochádza aj v sedimentárnych klinoch, kedy je extenzia v spodnej časti horninových telies spojená s rozpadom vyrovnávaná kompresiou vo vrchnej časti.
 
== Referencie ==