Anonymný používateľ
chýba zhrnutie úprav
d (Robot: Automated text replacement (-{{([Aa]stro-stub|[Aa]stro-výhonok)}} +{{Astronomický výhonok}})) |
Bez shrnutí editace |
||
|
Jednu slávnu supernovu pozorovali čínsky astronómovia roku 1054. Jej zvyšky, oblaku plynu a prachových častíc nazývaných hmlovina, môžeme pozorovať dnes ako Krabiu hmlovinu. Táto hmlovina sa v súčasnosti rozpína rýchlosťou 1 500 km/s, teda 130-násobne rýchlejšie, ako bola najvyššia rýchlosť mesačnej rakety Saturn V.
Medzihviezdna hmota – veľmi riedka hmota v priestore medzi hviezdami v našej Galaxii i iných galaxiách. Tvorí ju plazma pozostávajúca z atómov, molekúl, prachu, elektromagnetického žiarenia, kozmického žiarenia a magnetických polí, plyn(vodík). Hmota obyčajne pozostáva z 99% plynu a 1% prachu. Medzihviezdna hmota sa môže prejaviť ako svietiaca alebo tmavá hmlovina – oblak. Hmlovina inač nebula(nebula pochádza z latinského výrazu pre hmlu) V blízkosti jasných hviezd hmloviny svietia(napr. M 42 v Orióne). Tmavé oblaky nám zatieňujú svetlo vzdialenejších hviezd(napr. Konská hlava v Orióne). Teplota vnútri tmavých hmlovín je len par desiatok K nad absolútnou nulou, svietiace hmloviny majú teplotu 10 000 – 30 000 K. Hmloviny majú priemer až desiatka svetelných rokov, ich hmotnosť môže byť niekoľko sto až tisícnásobok hmotnosti Slnka.(hmotnosť slnka ja približne 1,989• 1030 kg, ale ich hustota je malá: len niekoľko atómov v cm3.Menšie tmavé sa stávajú zárodkami hviezd, ktoré sa nazývajú protohviezdy.
| |||