Medzihviezdna hmota: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 3 835 bajtov ,  pred 16 rokmi
chýba zhrnutie úprav
({{Pracuje sa}})
Bez shrnutí editace
{{Pracuje sa}}
 
'''Medzihviezdna hmota''' je veľmi riedka hmota v priestoroch medzi hviezdami v našej [[Mliečna cesta|Galaxii]] a v ostatných [[Galaxia|galaxiách]] tvorená plynom, prachovými časticami, žiarením a [[magnetické pole|magnetickými poliami]]. Tieto 4 zložky sú navzájom úplne premiešané. [[Difúzna hmlovina|Difúzne hmloviny]] sú typickým príkladom optického prejavu medzihviezdnej hmoty. Existujú v dvoch formách: svietiace a tmavé; a skladajú sa z medzihviezdneho plynu a prachu.
Jednu slávnu supernovu pozorovali čínsky astronómovia roku 1054. Jej zvyšky, oblaku plynu a prachových častíc nazývaných hmlovina, môžeme pozorovať dnes ako Krabiu hmlovinu. Táto hmlovina sa v súčasnosti rozpína rýchlosťou 1 500 km/s, teda 130-násobne rýchlejšie, ako bola najvyššia rýchlosť mesačnej rakety Saturn V.
 
Medzihviezdna hmota – veľmi riedka hmota v priestore medzi hviezdami v našej Galaxii i iných galaxiách. Tvorí ju plazma pozostávajúca z atómov, molekúl, prachu, elektromagnetického žiarenia, kozmického žiarenia a magnetických polí, plyn(vodík). Hmota obyčajne pozostáva z 99% plynu a 1% prachu. Medzihviezdna hmota sa môže prejaviť ako svietiaca alebo tmavá hmlovina – oblak. Hmlovina inač nebula(nebula pochádza z latinského výrazu pre hmlu) V blízkosti jasných hviezd hmloviny svietia(napr. M 42 v Orióne). Tmavé oblaky nám zatieňujú svetlo vzdialenejších hviezd(napr. Konská hlava v Orióne). Teplota vnútri tmavých hmlovín je len par desiatok K nad absolútnou nulou, svietiace hmloviny majú teplotu 10 000 – 30 000 K. Hmloviny majú priemer až desiatka svetelných rokov, ich hmotnosť môže byť niekoľko sto až tisícnásobok hmotnosti Slnka.(hmotnosť slnka ja približne 1,989• 1030 kg, ale ich hustota je malá: len niekoľko atómov v cm3.Menšie tmavé sa stávajú zárodkami hviezd, ktoré sa nazývajú protohviezdy.
[[Image:Horsehead-Hubble.jpg|right|thumb|260px|Hmlovina B 33 známa aj ako Konská hlava. Tmavý mrak, v ktorom sa teraz rodia hviezdy.]]
 
'''Medzihviezdny plyn''' tvorí 99% celkovej [[hmotnosť|hmotnosti]] medzihviezdnej hmoty. Skladá sa z [[atóm|atómov]], [[molekula|molekúl]], atómových a molekulových iónov a voľných elektrónov. Pozostáva najmä z [[vodík]]a (70%), [[hélium|hélia]] (28%) a ostatných ťažších chemických prvkov ([[kyslík]], [[uhlík]], [[dusík]], [[neón]], [[síra]], [[argón]]). Vodík sa nachádza v plynovo-prachových hmlovinách v neutrálnom stave (vtedy hovoríme o oblasti H I), alebo v ionizovanom stave (oblasť H II). Fyzikálne podmienky medzihviezdneho plynu v rôznych oblastiach Galaxie sa navzájom veľmi odlišujú. Kým v jednej oblasti je teplota len niekoľko [[Kelvin]]ov, v inej môže dosahovať až milióny Kelvinov. Hustota v oblakoch medzihviezdnej hmoty je rôzna (od 10<sup>-25</sup> g.cm<sup>-3</sup>, čo je 0,1 častice na 1 cm<sup>3</sup>; po 10<sup>-20</sup>, čo je niekoľko tisíc častíc na 1 cm<sup>3</sup>); najhustejšie oblasti sú chladné a najhorúcejšie sú málo husté, preto je [[tlak|tlak]] medzihviezdnej hmoty v rozličných oblastiach takmer rovnaký. Najchladnejšie a najhustejšie oblasti sú v blízkosti galaktickej roviny, obyčajne v komplexoch plynovo-prachovej medzihviezdnej hmoty, ktorých priemer môže dosiahnuť až 40 [[parsek|pc]] a hmotnosť okolo 3.10<sup>5</sup> hmotností [[Slnko|Slnka]]. Práve v takýchto mrakoch vznikajú hviezdy. Medzihviezdny plyn s hustotou okolo 10<sup>-23</sup> g.cm<sup>-3</sup> (10 častíc na 1 cm<sup>3</sup>) a s teplotou 60-80 K tvorí mračná s priemerom 10 pc. Tieto mračná potom [[supernova|supernovy]] "rozfukujú" a tvoria tzv. rázové vlny. Môžu ho ionizovať a zahriať na teplotu až niekoľko miliónov K.
 
'''Medzihviezdny prach''' tvorí približne 1% celkovej hmotnosti medzihviezdnej hmoty a tvorený je drobnými, pravdepodobne [[kremičitany|kremičitanovými]] alebo [[grafit|grafitovými]] zrniečkami predĺženého tvaru, s rozmermi 10<sup>-4</sup> až 10<sup>-5</sup> cm. Tieto rozmery sú blízke [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] viditeľného [[svetlo|svetla]], preto medzihviezdny prach absorbuje viditeľné svetlo hviezd, ktoré prachom prechádza. [[Infračervené žiarenie]] však takýmito oblakmi prechádza. Hustota prachových častíc v medzihviezdnom priestore je 10<sup>-13</sup> častíc na 1 cm<sup>3</sup>. V hustejších mrakoch dosahuje hodnota 10<sup>-9</sup> na 1 cm<sup>3</sup>. Najhustejšie oblasti medzihviezdnej hviezdy takmer sférického tvaru sa nazývajú ''globuly''.
 
[[Image:Pleiades large.jpg|left|thumb|260px|Otvorená hviezdokopa [[M45]] obklopená reflexnou hmlovinou.]]
 
Medzihviezdna absorpcia svetla sa prejavuje medzihviezdnymi absorbčnými čiarami v spektrách hviezd, zoslabením a sčervenaním svetla hviezd. Svietenie [[Reflexná hmlovina|reflexných hmlovín]] zapríčiňuje rozptyl svetla na prachových časticiach medzihviezdnej hmoty. Svetlo hviezd, ktoré prechádza mrakmi medzihviezdnej hmoty, je [[polarizácia|polarizované]], čo možno vysvetliť tým, že predĺžené prachové častice s určitými magnetickými vlastnosťami sú orientované pozdĺž siločiar medzihviezdneho magnetického poľa.
 
Medzihviezdna hmota je v našej Galaxii sústredená do tenkej vrstvy v jej základnej rovine s hrúbkou približne 200-300 pc; sústreďuje sa v nej predovšetkým do špirálových ramien. Tvorí 2% z celkovej hmotnosti Galaxie. Podobné zastúpenie ako v našej Galaxii má aj v iných špirálových galaxiách (1-10 %). V nepravidelných galaxiách je zastúpenie medzihviezdnej hmoty vyššie, napr. v [[Malý Magellanov mrak|Malom Magellanovom mraku]] je to 32 % jeho celkovej hmotnosti. V eliptických galaxiách sa naopak medzihviezdna hmota takmer vôbec nevyskytuje (max. 0,1 %). Na výskum špirálovej štruktúry celej Galaxie sa ako najvhodnejší prostriedok používa medzihviezdny neutrálny vodík, ktorý žiari v rádiovej oblasti na vlnovej dĺžke 21 cm.
 
Za súčasť medzihviezdnej hmoty v širšom zmysle môžeme považovať aj [[kozmické žiarenie]].
 
== Pôvodný prameň ==
Hajduk, A., Štohl, J. a kol., Encyklopédia Astronómie, Obzor Bratislava, 1987, str. 371-372
 
[[Kategória:Astronómia]]
[[Kategória:Medzihviezdna hmota|*]]
 
[[de:Interstellare Materie]]
[[en:Interstellar medium]]
[[es:Materia interestelar]]
[[fr:Milieu interstellaire]]
[[ko:성간매질]]
[[id:Perantara antarbintang]]
[[it:Mezzo interstellare]]
[[ja:星間物質]]
[[nl:Interstellair medium]]
[[pl:Materia międzygwiazdowa]]
[[fi:Tähtienvälinen aine]]
[[sv:Interstellär]]
[[zh:星际物质]]
4 956

úprav