New Horizons: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Zmenil: pt:New Horizons |
rozšírenie hlavne priebehu letu |
||
Riadok 16:
}}
'''New Horizons''' je [[Spojené štáty|americká]] [[planetárna sonda]], určená na prieskum [[planéta|planéty]] [[Pluto]], jej [[mesiace Pluta|mesiacov]] a doteraz neurčených [[transneptúnske teleso|transneptúnskych telies (TNO)]]. Sondu postavilo a prevádzkuje Laboratórium aplikovanej fyziky (APL), Laurel, MD (USA) pri Univerzite Johna Hopkinsa. Projekt v rámci programu [[New Frontiers]] (nové hranice) financuje [[NASA]].
Po svojom štarte [[19. január]]a [[2006]] sa New Horizons stala najrýchlejšou sondou, akú kedy človek vypustil do [[vesmír]]u. Už 9 hodín po štarte preťala obežnú dráhu [[Mesiac]]a ([[Apollo (kozmická loď)|kozmickým lodiam Apollo]] to trvalo 4 dni), o tri mesiace prekonala vzdialenosť [[Mars]]u od Slnka a za 13 mesiacov sa priblížila k [[Jupiter]]u, ktorý sa stal tiež čiastkovým cieľom jej výskumu. Napriek tomu jej dosiahnutie kedysi najvzdialenejšej planéty slnečnej sústavy potrvá deväť rokov. Po prelete okolo Pluta sonda bude pokračovať ďalej do vzdialenejších oblastí [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]] a nie je vylúčené jej stretnutie s nejakým jeho objektom. Keďže jej rýchlosť je väčšia ako 3. [[kozmická rýchlosť]], po dlhom čase sonda nenávratne opustí [[slnečná sústava|slnečnú sústavu]]. Na jej palube sa nachádzajú tri optické prístroje, dva plazmové experimenty, detektor kozmického prachu a rádiové vybavenie na sondáž atmosféry.
== Opis sondy ==
Řádek 44 ⟶ 46:
== Priebeh letu ==
[[Image:New Horizons Liftoff.jpg|thumb|Štart sondy ''New Horizons'']]
[[File:Tvashtarvideo.gif|thumb|Sekvencia piatych záberov sondy zachytáva erupciu sopky [[Tvashtar]] na Jupiterovom mesiaci [[Io (mesiac)|Io]]]]
[[Nosná raketa]] typu [[Atlas 5|Atlas 5]] model 551 (výr. č. AV-010) s urýchľovacím tretím stupňom Star 48 vzlietla po niekoľkých odkladoch, spôsobených prevažne zlým počasím, z rampy SLC-41 [[kozmodróm]]u [[Eastern Test Range]] na [[Florida|Floride]] [[19. január]]a [[2006]] o 19:00:00 [[UT|svetového času (UT)]]. O 19:41:41 UT tretí stupeň naviedol užitočné zaťaženie na hyperbolickú únikovú dráhu zo zemského gravitačného poľa a o 19:44:55 UT sa od tohto stupňa sonda oddelila a začala samostatnú púť k Jupiteru a ďalej k Plutu. Stala sa tak zatiaľ najrýchlejšie sa pohybujúcim umelým kozmickým telesom v zemskom gravitačnom poli. Okolo 04:00 [[UT]] dňa 20. januára sonda prekročila dráhu [[Mesiac]]a a 78 dní po štarte (7. apríla) prekročila dráhu [[Mars]]u. Sonda preletela okolo [[Jupiter]]a [[28. februára]] [[2008]] a [[8. júna]] [[2008]] prekročila dráhu [[Saturn]]u. Okolo Pluta by mala preletieť [[14. júl]]a [[2015]]. V priebehu preletu medzi Jupiterom a Plutom bude väčšina systémov sondy a všetky vedecké prístroje hibernované a budú zapájané približne raz ročne pre komplexné zistenie ich technického stavu. Sledovanie Pluta začne 6 mesiacov pred najväčším priblížením a bude pokračovať až 1 mesiac po ňom. Diaľkové snímovanie získa globálnu mapu Pluta a [[Cháron (mesiac)|Cháron]]a s detailami s veľkosťou 40 km. Okolo planéty by mala preletieť v minimálnej vzdialenosti 10 000 km, okolo Charónu vo vzdialenosti 27 000 km rýchlosťou približne 14 km/s. Počas najväčšieho priblíženia by prístroje mali urobiť snímky s rozlíšením až 25 m/pixel, 4-farebnú celkovú mapu viditeľnej strany s rozlíšením 1,6 km, celkovú infračervenú spektrálnu mapu s rozlíšením 7 km/pixel a 0,6 km/pixel pre vybrané oblasti. ▼
[[Nosná raketa]] typu [[Atlas 5|Atlas 5]] model 551 (výr. č. AV-010) s urýchľovacím tretím stupňom Star 48 vzlietla po niekoľkých odkladoch, spôsobených prevažne zlým počasím, z rampy SLC-41 [[kozmodróm]]u [[Eastern Test Range]] na [[Florida|Floride]] [[19. január]]a [[2006]] o 19:00:00 [[UT|svetového času (UT)]]. O 19:41:41 UT tretí stupeň naviedol užitočné zaťaženie na hyperbolickú únikovú dráhu zo zemského [[gravitačné pole|gravitačného poľa]] a o 19:44:55 UT sa od tohto stupňa sonda oddelila a začala samostatnú púť k Jupiteru a ďalej k Plutu. Stala sa tak zatiaľ najrýchlejšie sa pohybujúcim umelým kozmickým telesom v zemskom gravitačnom poli. Vyhorený raketový stupeň Star 48B sa nachádza na podobnej dráhe ako samotná sonda, ale postupne sa od nej vzďaľuje. Pluto minie raketový stupeň vo vzdialenosti približne 200 miliónov kilometrov.
Riadiace stredisko overovalo funkcie sondy a vykonalo niekoľko malých korekcií dráhy. Okolo 04:00 [[UT]] dňa 20. januára sonda prekročila dráhu [[Mesiac]]a a 78 dní po štarte (7. apríla) prekročila dráhu [[Mars]]u. Planéta sa vtedy nachádzala v inej časti svojej dráhy, takže nebolo možné ju pozorovať. [[5. apríl]]a 2006 bol do palubnej pamäte sondy nainštalovaný nový [[softvér]] C&DH 3.5 (Command and Data Handling). V [[máj 2005|máji 2005]] vstúpila sonda do [[pásmo planétok|hlavného pásma planétok]]. Jej dráha jej však neumožňovala stretnúť sa s nijakým jeho väčším objektom a prípadné dráhové korekcie, aby sa sonda priblížila k nejakej [[planétka|planétke]], boli zamietnuté. Napriek tomu sonda odoslala isté údaje o planétke [[2002 JF56]], ktorú minula vo vzdialenosti 101 867 km. Pri tomto prelete odskúšala navádzanie prístrojov na rýchle sa pohybujúcí objekt.
=== Prelet okolo Jupitera ===
[[4. september|4. septembra]] 2006 sonda po prvýkrát vyfotografovala približujúci sa [[Jupiter]], hoci bola od neho ešte 291 milióna km ďaleko. Etapa preletu sondy okolo planéty bola oficiálne zahájená začiatkom [[január 2007|januára 2007]]. [[5. január]]a prebehlo prvé skúšobné pozorovanie Jupitera a [[8. január]]a sa začalo jej zatiaľ čiernobiele snímkovanie. Sonda snímkovala tiež už z veľkých vzdialenosti [[mesiace Jupitera|Jupiterove mesiace]], jednak kvôli nácviku optickej [[navigácia|navigácie]] a jednak sa pomocou nich vykonávala [[kalibrácia]] prístrojov. V polovici februára už bol New Horizons tak blízko Jupitera, že planéta sa pri pohľade z neho javila veľká ako Mesiac v [[spln]]e. S približujúcim sa cieľom vzrastala aj intenzita vedeckých výskumov. Sledovali sa nielen útvary v [[atmosféra Jupitera|Jupiterovej atmosfére]], ale aj povrch niektorých jeho mesiacov. [[27. február]]a úspešne prebehol [[gravitačný manéver]], ktorý sondu naviedol definitívne na cestu k Plutu. Gravitačné pole Jupitera pridalo sonde rýchlosť 3.9 km/s. Najbližšie priblíženie k planéte nastalo 27. februára 2007 v čase 05:43 UT vo vzdialenosti 2,3 milióna km. Podľa [[telemetria|telemetrických]] údajov systémy sondy prekonali silnú [[radiácia|radiáciu]], ktorej boli vystavené počas najväčšieho priblíženia, bez problémov. Sonda postupne vysielala namerané údaje z preletu.
[[8. júna]] [[2008]] prekročil New Horizons dráhu [[Saturn]]u.
=== Plánovaný ďalší priebeh letu ===
▲
Expedícia má potom pokračovať až do roku 2020. Počas tejto doby sa bude pohybovať oblasťou [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]], kde sa ráta s prieskumom doteraz neurčených transneptúnskych objektov.
Řádek 53 ⟶ 66:
* [http://pluto.jhuapl.edu/images/mainPage/NHLaunchPressKit1_06.pdf New Horizons Launch Press Kit. - JHU-APL] (po anglicky)
* [http://solarsystem.jpl.nasa.gov/missions/profile.cfm?MCode=PKB New Horizons (PKB). - NASA-JPL] (po anglicky)
* [http://spaceprobes.kosmo.cz/index.php?cid=155 New Horizons v Databáze kozmických sond na prieskum slnečnej sústavy] (po česky)
[[Kategória:Planetárne sondy]]
[[Kategória:Prieskum Pluta]]
[[Kategória:Sondy NASA]]
[[Kategória:Prebiehajúce misie]]
| |||