Hermann Göring: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 24:
Ako veliteľ Luftwaffe sa podieľal počas vojny na vedení mnohých bojových operácií. Nepodarilo sa mu nájsť slabinu britskej [[RAF]], počas [[bitka o Britániu (druhá svetová vojna)|bojov o Britániu]] v 2. polovici roku [[1940]]. Mnohé jeho nekoncepčné rozkazy a zásahy do velenia mali negatívny vplyv na konečný výsledok bojov. Patrilo medzi ne napr. neúspešné bombardovanie radarových staníc, či chaotické nálety na britské mestá.
 
Ďalším jeho významným zásahom do vedenia vojny, bolo Hitlerove ubezpečenie o schopnosti Luftwaffe zásobovať [[bitka o Stalingrad|obkľúčené jednotky pri Stalingrade]] dostatočným množstvom zásob až 500 ton denne. To bol jeden z argumentov, ktorý presvedčil Hitlera, aby nepovolil [[Friedrich Paulus|Paulusovi]] prebiť sa so 6. armádou sz kotla preč. Göring si neuvedomil, že lietadlá musia lietať v úzkych koridoroch v maximálnej výške 2 000 metrov. To umožnilo Sovietom koncentrovať protilietadlové delostrelectvo a stíhačky do tesného priestoru. Nemecké letectvo nebolo schopné takýto letecký most prevádzkovať, utrpelo pri tom ťažké straty až okolo 500 dopravných strojov. Celá zúfalá situácia nakoniec viedla k strate celej [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]].
 
Keď v roku [[1945]], prevzal funkciu hlavy [[Tretia ríša|Tretej ríše]] admirál [[Karl Dönitz|Dönitz]], Göringa to veľmi urazilo. Onedlho na to ho zatkli jednotky [[Schutzstaffel|SS]]. Na konci [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ho však zatkli Spojenci v [[Obersalzdorf]]e. V priebehu [[Norimberský proces|Norimberského procesu]] bol odsúdený k trestu smrti obesením. Tesne pred vykonaním rozsudku spáchal [[Samovražda|samovraždu]] prehryznutím [[Kyanid draselný|kyanidovej]] kapsule.