La traviata: Rozdiel medzi revíziami

|miesto a čas diania =[[Paríž]], [[1850]]

}}

'''La traviata''' (voľne ''zblúdilá'', ''stratená'', ''tá, ktorá zišla z cesty'') je [[opera]] [[Taliansko|talianskeho]] skladateľa [[Giuseppe Verdi]]ho na [[libreto]] [[Francesco Maria Piave|F. M. Piaveho]] podľa [[román|románu]] ''[[Dáma s kaméliami]]'' [[Alexandre Dumas mladší|Alexandra Dumasa mladšieho]]. Predlohou románu a opery bola skutočná osoba, slávna parížska kurtizána [[Marie Duplessis|Marie Duplessisová]], Dumasova milenka. Jej meno bolo v románe zmenené na ''Marguerite Guatier'' a v opere na ''Violetta Valery''.

 

 

=== Prvé dejstvo ===

V Paríži, v dome krásnej obdivovanej parížskej kurtizány Violetty Valery sa koná ples. Prítomný je aj jej milenec, starý barón Douphol, Violettina priateľka Flora a jej obdivovateľ Gaston, ktorý privedie aj svojho priateľa - Alfreda Germonta, ktorého predstavia Violette. Alfrédo prednesie prípitok (ária ''Brindisi'') , v ktorom naznačí sympatie ku krásnej hostiteľke. Tá mu však odpovedá ironicky a vyjadruje spokojnosť so životom, aký vedie. Violetta však prepukne v kašeľ, je to choroba, ktorá ju už dlhší čas sprevádza - tuberkulóza. Hostí pošle na tanečný parket a ostáva sama vo svojom budoári, aby si trocha vydýchla a uvoľnila sa.

 

 

=== Druhé dejstvo ===

O tri mesiace neskôr: Violetta sa čoskoro po Alfredovej návšte rozhodla pre život s ním. Prvýkrát v živote milovala a bola rozhodnutá milovať ho až do konca života. Spoločne žili na vidieku, neďaleko Paríža, ktorý Violetta opustila...

 

 

=== Tretie dejstvo ===

Violettin byt v Paríži, po šiestich mesiacoch: Violetta dožíva svoje posledné dni. Po incidente u Flory sa jej zdravie rapídne zhoršilo, stiahla sa zo spoločnosti a býva už len so svojou vernou slúžkou Anninou vo svojom byte, ktorý je už zrekvírovaný, pretože Violetta nemá žiadne peniaze a žije v chudobe. V jedno ráno sa prebúdza, keď k nej prichádza jej posledný priateľ – doktor Grenvil. Povzbudzuje Violettu v liečbe, no pri odchode poznamuje Annine, ze jej pani už dlho žiť nebude. Violetta posiela Anninu pre listy a káže jej, aby polovicu z posledných peňazí rozdala chudobným. Keď Annina odchádza, Violetta vytiahne spod vankúša list, ktorý dostala od Giorgia Germonta. V liste jej píše o súboji, ktorý sa konal medzi Alfredom a barónom Doupholom. Alfredo baróna zranil a preto musel opustiť Francúzsko. No už vie o Violettinej obeti. Germont Alfredovi všetko povedal, dôvod, prečo ho opustila a čo ju k tomu donútilo. Hneď po príchode do krajiny a do Paríža Alfredp k nej príde a poprosí o odpustenie. Violetta neverí, že to stihne pred jej smrťou. Cíti, že jej koniec sa blíži a spomína nakrásne časy s Alfredom. Ožijú aj spomienky na dávne časy, kedy bola krásnou dámou, hviezdou všetkých salónov. Dokonca sa snaží tancovať, keď pod oknom počuje veselý spev Parížanov, oslavujúcich Fašiangy. Dlho sa však neudrží a v plači klesne na zem. V tom sa vracia rozrušená Annina. Oznamuje Violette, že ju čaká veľká radosť, len musí ostať kľudná. Nestihne ani dopovedať a vo dverách sa zjaví Alfredo. Violetta neverí vlastným očiam a šťastní milenci si padnú do náručia. Alfredo prosí Violettu o odpustenie, ktorá vďačne odpúšťa. Prisahajú si večnú vernosť, už ani diabol ich nesmie rozdeliť. Rozjímajú a predstavujú si spoločnú budúcnosť mimo Paríža a jeho spoločnosti. Veria, že sa Violetta opäť uzdraví a budú pokračovať v šťastnom spolunažívaní. Violetta chce ísť do kostala, vzdať vďaku za Alfredov príchod. Annina a Alfredo sa ju snažia zadržať, no Violetta je rozhodnutá. Ale choroba jej nedovolí udržať sa na nohách a tak opäť klesá vyčerpaná na zem. Zúfalo narieka nad svojím osudom: „Za doktorom bežte, povedzete, že sa vrátil Alfredo, povedzte, že chcem ešte chvílu žiť!... Ale ak si ma svojím príchodom nezachránil, nič iné na zemi ma tiež nezachráni! Och Bože, musím umrieť tak mladá, keď som už toľko vytrpela? Umrieť – osušiť slzy a hneď ti dať zbohom? A teda bolo blúznenie tá nádej, v ktorú som verila, nadarmo moja stálosť obraňovala toto zúfalé srdce!“ Alfredo teraz rozpozná, že Violetta umiera, neverí vlastným očiam, že keď znova získal, musí ju stratiť. Chce umrieť spolu s ňou. Prichádza aj Germont, ktorý taktiež prosí Violettu o odpustenie, a keď vidí, v akom je stave, preklína sa, a nikdy si neodpustí, že zničil takého cnostného anjela. Keď doktor Grenvil Vioelttu uloží do postele, všetci stíchnu a vrúcne sa za ňu modlia. Violetta zavolá k sebe Alfreda a podáva mu medailón so svojom podobizňou: „Vezmi, tento portrét z mojich dni najkrajších, aby tebe pripomínali tú, čo ťa ľúbila. Ak mladé dievča v rozkvete svojich liet srdce daruje ti, nech je ti posila. Jej daj potom obraz môj a jej to odkáž zas, že za vás medzi anjelmi ja v prosbe dvíham hlas.“ Violetta a Alfredo sa poslednýkrát objímu. Vtom Violetta cíti úľavu. Vymaní sa Alfredovi. Bolesť sa vytratila. Cíti že ožíva, cíti neskutočnú radosť.... A za zvukov karnevalového veselia dolieahjúceho zvonku mŕtvá padá na zem. Počuť už len Alfredov zúfalý vykrík.

 

 

== Hudobná charakteristika ==

Ústrednou postavou opery La traviata je hlavná ženská postava - Violetta. Ona je v centre celého diela, ako hudobne, tak aj dramaticky. Ďalšie hlavné postavy, Alfredo a Giorgio Germont sa Violette absolútne podriaďujú, a hoci majú pár pekných a hodnotných výstupov, ani z ďaleka nie sú ich party tak premyslené a hlboké, ako je part Violetty. Ona je dušou celej opery, celého príbehu, ostatné postavy sa daju prirovnať k bábkam. Sopranistka, ktorá Violettu spieva, dostáva príležitosť (či dokonca povinnosť) v každom výstupe ukázať niečo iné a v každom z troch dejstiev sa od nej vyžaduje iný spev. V prvom dejstve je to povrchná koloratúra, čím je však obsah spievaného povrchnejší, tým náročnejšie je samotné spievanie. Bez brilantných koloratúr a absolútnych výšok sa part Violetty odspievať nedá. V druhom dejstve čaká speváčku naopak premyslené dramatické spievanie, časté hĺbky, prejav zranených citov a beznádeje. Plačlivé lyrické melódie, ktoré sa striedajú dramatické výstupy zúfalstva v druhom dejstve nemajú nič spoločné s vyšpičkovanými koloratúrmi a subretným správaním z prvého dejstva. V treťom dejstve sa zas očakáva iba lyrické spievanie, čo v tomto prípade znamená dojímavá stredná poloha a pianissimo, najmä vysokej polohe. Pri všetkých týchto zmenách sa speváčka musí maximálne sústrediť na dramatický prejav, ktorý je nemenej náročný, keďže hlavná hrdinka prechádza niekoľkými fázami prechodu svojho charakteru. Zvodná a ironická kurtizána sa mení na mladé zamilované a možno i trocha naivné dievča, ktoré ihneď po tejto zmene dostane ranu a z rozžiarenej milenky sa stáva hlboko zranená žena, ktorá musí prijať všetky požiadavky spoločnosti na seba, i za cenu vlastného šťastia. Vo svojom zúfalstve však musí byť pokojná, oddaná a trpezlivá. Poslednou fázou, ktorou hrdinka prechádza, je zmierenie a odpustenie.

 

 

== Záver ==

V opere La traviata bolo spojených niekoľko géniov: hudobný génius G. Verdi, romantický génius A. Dumas ml., dramatický génius F. M. Piave a vždy jedna speváčka, ktorá s rolou Violetty kompletne a dokonale zaobchádza. V La traviate si každá žena nájde kus seba a každý poslucháč nájde časť, ktorá ho stále a stále oslovuje.

 

== Pozri aj ==

 

[[Kategória:Opery]]