Východný Turkestan: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kpr (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
d preklepy
Riadok 1:
[[Súbor:Flag of Eastern Turkistan.svg|thumb|right|Vlajka [[Turecká islamská republika Východného Turkestanu|Tureckej islamskej republiky Východného Turkestanu]] (1933 - 1934)]]
'''Východný Turkestan''' (tiež '''Čínsky Turkestan''', '''Ujgurstan''' alebo '''Ujgursko''', [[ujgurčina|ujgursky]] Sherqiy Türkistan, شەرقىي تۈركىستان, v tradičnej [[čínština|čínštine]] 東突厥斯坦, 東土耳其斯坦, v zjednodušenej [[ čínština |čínštine]] 东突厥斯坦, 东土耳其斯坦) je územie tvoriace v minulosti čásťčasť [[Džungarska]] a dnes Ujgurskú [[Autonómne oblasti ČLR|autonómnúautonómnu oblasť]] [[Sin-ťiang]], najväčšiu oblasť [[Čínska ľudová republika|Číny]]. Rozkladá sa v [[StrednýStredná Ázia|strednej Ázii]].
 
[[Súbor:Languages areas of East-Turkistan.png|thumb|left|Jazyky Východného Turkestanu]]
V dávnej minulosti územie osídlili obyvatelia hovoriaci už vymretými [[Tocharské jazyky|tocharskými jazykmi]], ktoré sú považované za viac archaické [[Indoeurópske jazyky]], ktoré sa oddelili od hlavného indoeurópskeho stromu veľmi skoro.
 
V súčasnosti je Východný Turkestan obývaný prevažne [[Ujguri|Ujgurmi]] (8 miliónov), ktorí usilujú o [[nezávislosť|nezávislosť]] a rovnako ako [[Tibeťania]] sú terčom útlaku a asimilácie čínskej vlády.<ref>[http://www.navychod.cz/?req=article&id=514 Takmer zabudnutý národ Ujgurov], navychod.cz, Jan Kravčík</ref> Ďalšími národmi sú [[Kazaši]] (1,5 miliónov) a ďalších 16 etník s významným zastúpením. Do oblasti sa vďaka čínskej vládnej politike sťahujú vo veľkom [[Chanovia]] (teraz okolo 7 miliónov) a miestni obyvatelia sa obávajú, že budú skoro nasledovať osud [[Vnútorné Mongolsko|Vnútorného Mongolska]], kde sa kultúra [[Mongoli|Mongolov]] utopila v záplave prisťahovalcov.<ref>[http://www.infoservis.net/art.php?id=1008601441 Boj za nezávislosť v tieni Goliáša], infoservis.net, prevzaté z Japan Times, Russell Working, 17.12.2001</ref> Čína povoľuje Ujgurom v mestách mať 2 deti, na dedine 3, čo iba prehlbuje obavy Ujgurov o svoj národ v područí Číny. Pôrodnosť je prísne kontrolovaná a sú nariadené odstupy medzi pôrodmi, pravidelné prehliadky u gynekológa a ďalšie predpisy, ktorých nedodržanie je trestané peňažnými pokutami. Pokuta za 4. dieťa môže napr. spôsobiť okolo Chotänu, kedysi slávnej<ref>[http://www.infoservis.net/art.php?id=1008601884 Slzy púšte Taklamakan], infoservis.net, Ondřej Klimeš, 17.12.2001</ref>, teraz jednej z najchudšíchnajchudobnejších oblastí Sin-ťiangu<ref>[http://www.infoservis.net/art.php?id=1008602126 Ujgurský zikr], infoservis.net, Ondřej Klimeš, 17.12.2001</ref>, 10&nbsp;000 juanov (50&nbsp;000 Kč), ktoré sa dá s úradmi vymeniť za [[potrat]] alebo pobyt vo [[Väznica|väzení]].<ref>[http://www.infoservis.net/art.php?id=1011889786 Ujguri v 20. storočí] infoservis.net, Ondřej Klimeš, 24.01.2002</ref> Tieto neutíchajúce snahy o sinoizáciu (počínštenie) sú po tvrdých represiách v 50. rokoch už druhým vyvrcholením dávnych snáh o nadvládu, ktorá vyplývala z vojenských a ekonomických záujmov v strategicky dôležitej oblasti bohatej na nerastné suroviny.<ref>[http://www.infoservis.net/art.php?id=1008601612 Hodvábna cesta zo železa], infoservis.net, Duncan Mclean, 17.12.2001</ref> K tomu dochádza napriek tomu, že je Čína signatárom [[Medzinárodná zmluva o občianskych a politických právach|Medzinárodnej zmluvy o občianskych a politických právach]].<ref>[http://www.infoservis.net/art.php?id=1008602528 Sin-ťiang po 11. septembri 2001], infoservis.net, Human Rights Watch, október 2001</ref>
 
[[Ujguri]] sa pokúšali založiť vlastný nezávislý štát už v minulosti, výsledkom ich snahy bola [[Prvá Východoturkestanská republika|Prvá]] ([[1932]] – [[1934]]) a [[Druhá Východoturkestanská republika]] ([[1944]] – [[1949]]).