Gruzínsko: Rozdiel medzi revíziami

V krajine sa nachádzajú známky toho, že bola osídlená od najstarších čias. Prvé známe štátne útvary sa na jeho území sformovali v 6. a 3. storočí pred n. l. Kolchidské kráľovstvo na západe a Iberské kráľovstvo na východe poznali už starovekí Gréci. Kráľovstvá sa stali súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] v [[1. storočí]] nášho letopočtu. Gruzínsky národ napriek početným nájazdom, ničeniu a decimovaniu obyvateľstva a dočasnému podrobeniu Peržanmi (6. stor), Arabmi (7 až 9. stor.), Seldžuckými Turkami (11. stor.), Mongolmi (13.-14. stor.), Osmanskými Turkami (15.-16. stor.) a Iráncami (17. stor.) tvrdo bojoval proti podmaniteľom, získaval slobodu a obnovoval svoj štát. Pod vplyvom Byzancie Gruzínci na prelome 3. a 4. storočia kráľ Mirian, panovník Iberského kráľovstva vtedajšieho Kartli v roku 337 nášho letopočtu prijal kresťanstvo a Gruzínci si utvorili vlastné písmo a kultúru. Tomu predchádzalo pôsobenie [[Sv. Nino]], mníšky ktorá sa narodila vo vterajšej Rímskej Kapadokii v rodine bohatého Rímskeho generála Zabbulona. Po návšteve Jeruzalema sa Nino stala mníškou a pôsobila v Arménsku a Gruzínsku, kde sa jej v r. 337 podarilo po sérii zázrakov presvedčiť kráľa [[Mirian]]a a kraľovnú Nanu, aby sa nechali pokrstiť a povolali kňazov z Byzancie. Krátko na to Kral Mirian začal stavať pri vtedajšom hlavnom meste Mtskhete (asi 20 km od Tbilisi) kláštor [[Džvari]], ktorý stojí dodnes. Kresťanstvo následne pomáhalo Gruzínskemu národu a jeho príbuzným etnikám prežívať ťažké obdobia nájazdov.