[[Obrázok:Laurasia-Gondwana.png|náhľad|vpravo|More Tethys medzi Lauráziou a Gondwanou v triase]]
'vyhuleny kokot''Tethys''' tiež '''tethýda''' alebo '''alpínsky tethys''' bola sústava [[oceán]]skych [[sedimentačná panva|paniev]], ktorá existovala od mladších [[Paleozoikum|prvohôr]] až do začiatku [[Terciér|treťohôr]] približne v rovnobežkovom smere z oblasti [[Južná Európa|južnej Európy]] a [[Severná Afrika|severnej Afriky]] smerom do [[Malá Ázia|Malej Ázie]] až po [[Indonézia|Indonéziu]]. Na severe bolo obmedzené [[Laurázia|Lauráziou]] a [[Sibírsky štít|Sibírskym štítom]], na juhu [[Gondwana|Gondwanou]]. Bolo pôvodne 100-1500 km široké a teplé. Z Tethys sa vyvrásnili na severe [[Pyreneje]], [[Alpy]], [[Karpaty]], [[Balkán]], [[Kaukaz]], [[Himaláje]] a i., v južnom pásme [[Atlas (pohorie)|Atlas]], [[Apeniny]], [[Dinaridy]], [[Helenidy]] a [[Tauridy]]. Postupne sa časti Tethys pričleňovali k už jestvujúcim kontinentom, šírka oceánu sa zmenšovala, až sa rozdelil na severnú [[Paratethys]] a [[Južný Tethys]]. Tethys sa rozpadla [[Alpínske vrásnenie|alpínskym vrásnením]]. Zvyškami Tethys sú [[Stredozemné more]] a [[Čierne more]], [[Kaspické more]], [[Balaton]], [[Neziderské jazero]] a. i.
Názov ''Tethys'' po prvý krát použil v roku [[1893]] rakúsky [[geológ]] [[Eduard Suess]]. [[Tethys (mytológia)|Tethys]] bola grécka [[Grécka mytológia|mýtická]] postava, dcéra [[Uranos|Urana]] a [[Gaia (mytológia)|Gaie]], sestra a manželka [[Okeanos|Okeanova]]. Teória [[Platňová tektonika|platňovej tektoniky]] síce neskôr vyvrátila niektoré prvky Suessovej koncepcie jeho stavby, no jeho pôvodná myšlienka bola napriek tomu pomerne presná a označenie Tethys sa v povedomí geológov naďalej udržalo.
