Richard Wagner: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 817 bajtov ,  pred 11 rokmi
dopln.
(dopln.)
 
V roku [[1849]] skladateľ kompromitovaný účasťou na revolúcii v roku [[1848]], kde bojoval na drážďanských barikádach, musel opustiť krajinu a s falošnými dokumentmi úspešne prešiel hranicu a usádil sa v [[Zürich]]u. Toto obdobie prinieslo sériu teoretických prác, ktoré znamenajú revolúciu v opernej estetike.
 
Wagner chcel tvoriť diela, v ktorých by mala rovnaký význam dráma i hudba, melódie spevákov i znenie orchestra, herecký prejav, tanečné umenie aj výtvarné stvárnenie scény. Takýto druh hudobnej drámy nazval súhrnné umelecké dielo a napísal o nej aj teoretické spisy.
 
Vo Wagnerovej koncepcii sa opera pretvára na hudobnú drámu, či presnejšie – na drámu hudobno-poetickú. Mizne periodická stavba fráz, [[ária|árií]], [[ansámble|ansámblov]], honosné koloratúry ustupujú „nekonečnej melódii“, spevnému recitatívu, ktorý je v prísnej závislosti od dramaticko-poetického výrazu. Uzavretý rámec melódie sa mení na krátke , charakteristické príznačné motívy. Funkcia zborov sa úzko viaže s dramatickým prúdom, hlas je rovnocenný s nástrojom, orchester z úlohy sprievodu prechádza do úlohy hlavného činiteľa výrazu. Orchester je veľmi rozšírený, nehrá len hudobný sprievod ale programovú symfonickú hudbu. Wagner rozvíja techniku jednotlivých nástrojov, ich výrazové možnosti, dosahuje skvelé ilustračné efekty.
 
V Zürichu Wagner písal veľkú [[tetralógia|tetralógiu]] ''Prsteň Nibelungov'', spoznával [[Arthur Schopenhauer|Schopenhauerovu]] filozofiu, ktorá mala veľký vplyv na jeho náhľady na život a svet. Zoznamuje sa s Matildou Wesendonk, s ktorou sa púšťa do vôd lásky a romantiky, a najväčším plodom tejto lásky je opera ''Tristan a Izolda''. Keď sa Wagnerov vzťah s Matildou skončil, v roku [[1858]] odišiel do [[Taliansko|Talianska]], potom vďaka [[amnestia|amnestii]] mohol žiť vo všetkých nemeckých štátoch. Toto obdobie pre neho bolo nepokojné, lebo neustále cestoval a navštevoval mnohé krajiny ([[Maďarsko]], [[Francúzsko]], [[Rusko]], [[Rakúsko]] a iné). Vo Francúzsku zase zažil neúspech, tentoraz s operou ''Tannhäuser''.
 
Tesne pred koncom života pobudol vo vile Wahnfried, ktorú si vystaval v blízkosti jeho divadla. Koncom roku [[1882]] mu srdcová choroba zapríčinila mnohé ťažkosti a lekári radili aby šiel na oddych do Talianska. Tak Wagner odcestoval do [[Benátky|Benátok]], kde o niekoľko mesiacov neskôr zomrel.
 
==Charakteristika tvorby==
Wagner patrí medzi najvplyvnejších skladateľov v dejinách hudby a predovšetkým najvýznamnejších reformátorov opery. Svoje názory na opernú tvorbu prezentoval postupne vo svojich esejách. Medzi najdoležitejšie aspekty ktoré priniesol do nazerania na operu patrí predstava "úplneho umeleckého diela" (''Gesamtkunstwerk''), '"nekonečnej melódie" a princíp ''leitmoivu''.
 
==Gesamtkunstwerk a hudobná dráma==
Termín Gesamtkunstwerk ("úplné umelecké dielo") použil Wagner po prvykrát vo svojej eseji Umenia a revolúcia (Die Kunst und die Revolution) vydanej v roku 1849. Termín vyjadruje predstavu umeleckého diela ako syntézy všetkých druhov umení - múzických (hudba, divadlo, tanec), výtvarných umení(maľba, socha, architektúra - to znamená stvárnenie scény) a literatúry. V roku [[1849]] taktiež vydal esej Umelecké dielo budúcnosti, v ktorom rozvinul tento koncept. Wagner považoval grécke tragédie [[Aischylos]]a za najlepšie (hoci stále nedokonalé) príklady úplnej umeleckej syntézy, ale táto syntéza bola čoskoro narušená [[Euripides]]om. Wagner veril, že počas ďalšej histórie až do jeho doby sa jednotlivé druhy umení od seba stále viac a viac vzďalovali, čo malo za následok také monštrozity ako ''[[Grand opera]]'', model opery etablovaný v tej dobe vo Francúzsku, Taliansku a ďalších krajinách.
 
V roku 1851 Wagber dokončil svoju rozsiahlu publikáciu ''Opera a dráma'' (''Opera und drama''), v ktorej detailne popísal jeho ideál spojenia opery a drámy, v ktorých sú jednotlivé umenia podriadené spoločnému cieľu. Túto predstavu tzv. hudobnej drámy sa snažil aplikovať do praxe pri komponovaní cyklu ''Prsteň Nibelungov'' (''Der Ring des Nibelungen'') a neskor pri jeho ďalších operách, označovaných z tohto dovodu často ako hudobné drámy.
 
===Nekonečná melódia===
VoPredstava Wagnerovej"nekonečnej koncepciimelódie" sasúvisí operas pretváraWagnerovým nakonceptom hudobnúhudobnej drámudrámy, či presnejšie – na drámudrámy hudobno-poetickúpoetickej. MizneSkladateľ periodickázrušil stavbazaužívanú frázstavbu opery, [[ária|založenej na striedaní árií]], [[ansámble|ansámblov]],recitatívov a zborov. honosnéHonosné koloratúry ustupujúmusia „nekonečnejpodľa melódii“jeho názoru ustúpiť "nekonečnej melódii", spevnému recitatívu, ktorý je v prísnej závislosti od dramaticko-poetického výrazu. Uzavretý rámec melódie sa mení na krátke , charakteristické príznačné motívy. Funkcia zborov sa úzko viaže s dramatickým prúdom, hlas je rovnocenný s nástrojom. Wagner tiež významne reformoval postavenie orchestru v opere, orchesterktorý z úlohy sprievodu prechádza do úlohy hlavného činiteľa výrazu. Orchester, hlavne v jeho neskorších operách, je veľmi rozšírenýpočetne obsadený, nehrá len hudobný sprievod ale programovú symfonickú hudbu. Wagner rozvíjarozvinul techniku jednotlivých nástrojov, a ich výrazové možnosti, dosahujepre skvelédosiahnutie ilustračnéskvelých efektyilustračných efektov. Pre jeho potrebu boli dokonca varobené úplne nové typy nástrojov, napríklad [[Wagnerova tuba]].
 
== Dielo ==
620

úprav