Richard Wagner: Rozdiel medzi revíziami

Wagner patrí medzi najvplyvnejších skladateľov v dejinách hudby a predovšetkým najvýznamnejších reformátorov opery. Svoje názory na opernú tvorbu prezentoval postupne vo svojich esejách. Medzi najdoležitejšie aspekty, ktoré priniesol do nazerania na operný žáner, patrí predstava "úplneho umeleckého diela" (''Gesamtkunstwerk''), '"nekonečnej melódie" a princíp ''leitmoivu''.

 

Termín Gesamtkunstwerk ("úplné umelecké dielo") použil Wagner po prvykrát vo svojej eseji Umenia a revolúcia (Die Kunst und die Revolution) vydanej v roku 1849. Termín vyjadruje predstavu umeleckého diela ako syntézy všetkých druhov umení - múzických (hudba, divadlo, tanec), výtvarných umení(maľba, socha, architektúra - to znamená stvárnenie scény) a literatúry. V roku [[1849]] taktiež vydal esej Umelecké dielo budúcnosti, v ktorom rozvinul tento koncept. Wagner považoval grécke tragédie [[Aischylos]]a za najlepšie (hoci stále nedokonalé) príklady úplnej umeleckej syntézy, ale táto syntéza bola čoskoro narušená [[Euripides]]om. Wagner veril, že počas ďalšej histórie až do jeho doby sa jednotlivé druhy umení od seba stále viac a viac vzďalovali, čo malo za následok také monštrozity ako ''[[Grand opera]]'', model opery etablovaný v tej dobe vo Francúzsku, Taliansku a ďalších krajinách.