Suchá ihla: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 66 bajtov ,  pred 12 rokmi
d
iné projekty
d (robot Zmenil: de:Kaltnadelradierung)
d (iné projekty)
Technika suchej ihly je typ lineárnej rytiny, ktorá však namiesto rydiel používa oceľovú ihlu na vyrývanie do hladkého povrchu [[meď|medenej]], prípadne [[zinok|zinkovej]] dosky. Názov vznikol z toho, že sa jedná o suchý proces bez použitia [[kyselina|kyseliny]]. Prvýkrát sa táto technika objavila už v [[15. storočie|15. storočí]] u anonyma zvaného Majster Amsterdamského kabinetu, neskôr Majster rukopisu Wolfegger Hausbush. Významnejšie výsledky však touto technikou dosiahli [[Albrecht Dürer]] a [[Rembrant van Rijn]]. Aj v neskoršom období sa tejto technike venoval značný počet umelcov.
Suchá ihla býva najčastejšie zasadená v [[drevo|drevenom]] držiaku a pri kresbe ju držíme ako [[ceruzka|ceruzku]]. Hĺbka rýh, ktoré takto vznikajú v [[kov]]e je priamo úmerná tlaku vyvíjanému na ihlu a ostrosti jej hrotu. Po obidvoch stranách vrypu sa súčasne vytlačuje kov v podobe mierneho výstupku, tzv. grátku, ktorý je typickým prvkom tejto techniky. Pri vyfarbovaní rytín totiž zadržuje farbu na okrajoch čiar a často tak kreslí viac, ako farba obsiahnutá v priehlbinách. Vyrytá kresba potom vyzerá mäkko, bez ostrého ohraničenia a dostáva zamatový vzhľad. Kresba sa môže urobiť aj diamantom vsadeným v drevenej násadke. Opravy príliš tmavých častí rytiny sa vykonávajú škrabkou a hladítkom. Tlač suchej ihly by mal vykonať autor sám. Pri tejto technike možno zatieraním a nanášaním farby viac než pri iných technikách ovplyvniť kvalitu výtlačku. Grátok sa pri každom natieraní farby rýchlo znižuje a preto je možné vytvoriť celkový náklad najviac približne 30 otlačkov. Galvanické poocelenie dosky môže v malej miere pomôcť k zvýšeniu nákladu.
 
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Drypoint prints}}
 
== Externé odkazy ==