Konceptuálny text: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d preklepy
Riadok 1:
{{bezzdroja}}
'''Konceptuálny text''' sa začína používať pri pomenovaní rôznorodých lingvistických prejavov [[konceptuálne umenie|konceptuálneho umenia]], neokonceptuálneho a postkonceptuálneho umenia len v posledných rokoch. Predchádzali mu rôzne jednoduchšie prejavy vychádzajúce z vizuálnej či experimentálnej poézie, [[lettrizmus|lettrizmu]], ako aj prvé ukážky autonomnéhoautonómneho textu vo výtvarnom umení v 60-tych rokoch u Juliusa Kollera, Eda Ruschu, Josepha Kosutha, Romana Opalku, či rôzne oznamy, záznamy, grafy, partitúry... Nové polohy reprezetujereprezentuje tvorba Bruca Naumana, Heinza Gappmayra, Jacka Piersona.
 
Zložitejšie, plne autonómne stratégie, sa rozvíjajú príchodom neokonceptuálnych a postkonceptuálnych tendencií od konca 80-tych rokov. Prvé segmentované postkonceptuálne texty prináša Blažej Baláž (HROBONJOUR, 1992), iné polohy reprezentujú Stano Filko, Jiří Valoch, Boris Ondreička, Václav Stratil, Jan Šerých, Ján Mančuška.