Cenzor (staroveký Rím): Rozdiel medzi revíziami

 

Základnou funkciou cenzorov bolo vykonať [[majetkový cenzus]] - ohodnotiť majetok každého rímskeho [[občan]]a a na tomto základe zaradiť občanov do príslušných majetkových tried, podľa ktorých sa schádzali na stotinovom sneme a vykonávali svoje [[občianske práva]].

Pri zaraďovaní občanov do jednotlivých majetkových tried prihliadali aj na jeho správanie a správanie členov jeho rodiny (manželka, deti). Ak cenzori zistili porušovanie zásad správania, mohli občana preradiť do nižšej majetkovej triedy.

Ďalšou povinnosťou cenzorov bolo zostavovanie [[senát]]u. Do zoznamu zaradili všetkých tých občanov, ktorí dosiahli určitý majetok (v období republiky 400 000 [[sestercius|sesterciov]]), prvý rímsky [[cisár]] [[Augustus]] zvýšil majetkový cenzus pre [[senátor]]ov na 1 milión sesterciov. Takisto prihliadali na to, či občan s určeným majetkovým cenzom zastával v minulosti nejaký úrad - preto museli do zoznamu senátu zaradiť všetkých bývalých cenzorov, [[konzul]]ov, [[edil]]ov a [[kvestor]]ov do celkového počtu 300 [[senátor]ov (za [[Sulla|Sullu]] stúpol počet senátorov na 600, za [[Caesar]]a na 900, Augustus opäť upravil počet senátorov na 600). Ak nebol dostatočný počet bývalých úradníkov, ktorých by zaradili do zoznamu senátorov, zaraďovali tam občanov, ktorí mali predpísaní majetok, hoci nezastávali predtým žiadny úrad (takýto politik sa nazýval [[homo novus]] - nový človek - bol ním napr. aj M. Tullius [[Cicero]]).

Po skončení svojej úlohy museli cenzori vykonať očistnú slávnosť - [[lustratio]], preto sa aj päťročné obdobie, v ktorom boli zvolení, nazývalo [[lustrum]].

 

* Lange, L.: Römische Alterthümer. I3, str. 291-321.

* Mommsen, Theodor: Römische Staatsrecht, II2, 319-461.