Kresťanskodemokratické hnutie: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Volebné preferencie: september 2009 |
volebné preferencie júl 2009 |
||
Riadok 25:
| miesto =
| jazyk =
}} </ref>. Za prvého predsedu hnutia bol zvolený [[Ján Čarnogurský]]. V marci 1990 došlo k definitívnemu oddeleniu maďarských kresťanských demokratov od KDH. Kluby vznikali spočiatku spolu, na zmiešaných územiach ako „dvojjazyčné“ i maďarské. Zástupcovia maďarských KDK sa na svojom stretnutí v Bratislave 17. marca rozhodli vytvoriť [[MKDH
{{Politická strana|▼
Názov = Kresťanskodemokratické hnutie|▼
Logo = |▼
Založená = [[1990]]|▼
Farby = [[modrá]], vo volebnej kampani do NR SR roku 2006 [[žltá]]|▼
Ideológie = [[kresťanská demokracia]], [[konzervativizmus]]|▼
Predseda = [[Ján Figeľ]]|▼
Web = [http://www.kdh.sk www.kdh.sk]▼
}}▼
Hnutie si v prvej polovici roku 1990 vytvorilo záujmové organizácie a zväzy, vznikli Kresťanskodemokratická mládež Slovenska (KDMS), Zväz kresťanských lekárov a zdravotníkov (ZKLaZ), predsedom ZKLaZ sa stal [[Alojz Rakús]], Združenie kresťanskodemokratických poľnohospodárov Slovenska (ZKDPS), Kresťanskodemokratický zväz pracovníkov vedy a školstva (KDZPVŠ), Kresťanskodemokratický zväz žien Slovenska a Kresťanskodemokratické združenie ekológov Slovenska.<ref name=hist />
V prvých slobodných [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990|voľbách v roku 1990]] získalo hnutie 19,21 %,
Na začiatku roku 1991 malo KDH približne 50-tisíc členov, po rozdelení [[VPN]] sa stal Ján Čarnogurský v apríli 1991 predsedom slovenskej vlády. Na sneme KDH v novembri 1991 sa stal predsedom hnutia opäť Ján Čarnogurský, jeho protikandidátom bol [[Ján Klepáč]]. Skupina okolo J. Klepáča navrhovala konfederatívne usporiadanie [[ČSFR]] prípadne referendum o samostatnom Slovensku, pre nezhody vo vnútri KDH sa rozhodli založiť v marci 1992 [[Slovenské kresťansko-demokratické hnutie]] (SKDH).▼
▲Na začiatku roku 1991 malo KDH približne 50-tisíc členov, po rozdelení [[VPN]] sa stal Ján Čarnogurský v apríli 1991 predsedom slovenskej vlády. Na sneme KDH v novembri 1991 sa stal predsedom hnutia opäť Ján Čarnogurský, jeho protikandidátom bol [[Ján Klepáč]]. Skupina okolo J. Klepáča navrhovala konfederatívne usporiadanie [[ČSFR]], prípadne referendum o samostatnom Slovensku, pre nezhody vo vnútri KDH sa rozhodli založiť v marci 1992 [[Slovenské kresťansko-demokratické hnutie]] (SKDH).
KDH išlo do volieb v roku 1992 s volebným programom pod heslom „Stabilita dnes - prosperita zajtra“.<ref name=hist />. KDH však získalo vo [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|voľbách do SNR]] iba 8,89% a stalo sa opozičnou stranou. Na sneme v septembri 1992 sa hnutie pretransformovalo (štruktúrou) na politickú stranu. Za predsedu bol opäť zvolený Ján Čarnogurský a za nových podpredsedov pre jednotlivé oblasti [[František Mikloško]] (tlač a vonkajšie pôsobenie), [[Ivan Šimko]] (vnútorná politika), [[Emil Komárik]] (zahraničná politika) a [[Anton Anderko]] (regionálna politika).<ref name=hist />▼
▲KDH išlo do volieb v roku 1992 s volebným programom pod heslom „Stabilita dnes - prosperita zajtra“.<ref name=hist />. KDH však získalo vo [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|voľbách do SNR]] iba 8,89 % a stalo sa opozičnou stranou. Na sneme v septembri 1992 sa hnutie pretransformovalo (štruktúrou) na politickú stranu. Za predsedu bol opäť zvolený Ján Čarnogurský a za nových podpredsedov pre jednotlivé oblasti [[František Mikloško]] (tlač a vonkajšie pôsobenie), [[Ivan Šimko]] (vnútorná politika), [[Emil Komárik]] (zahraničná politika) a [[Anton Anderko]] (regionálna politika).<ref name=hist />
V januári 1993 KDH neúspešne navrhlo na prezidenta [[Anton Neuwirth|Antona Neuwirtha]], počas celého roka pôsobilo v opozícii a organizovalo napríklad mítingy v bratislavskom PKO. V roku 1994 po páde druhej Mečiarovej vlády sa KDH na krátky čas stalo súčasťou vlády pod vedením [[Jozef Moravčík|Jozefa Moravčíka]].KDH v nej malo 5 kresiel: [[Ivan Šimko]] (podpredseda vlády), [[Július Brocka]] (sociálne veci), [[Mikuláš Dzurinda]] (doprava), [[Ladislav Pittner]] (vnútro) a [[Ľubomír Roman]] (kultúra). Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994|voľbách do NR SR v roku 1994]] kandidovali na kandidátke KDH aj bývalí členovia VPN a ODÚ. KDH získalo 10,08% a stalo sa opäť súčasťou opozície. V komunálnych voľbách 1994 získala KDH 415 starostov a primátorov a spolu 6920 poslancov. Na sneme v decembri 1994 bol opäť zvolený Ján Čarnogurský, za podpredsedov F. Mikloško, I. Šimko, M. Dzurinda a J. Figeľ. <ref name=hist />▼
▲V januári 1993 KDH neúspešne navrhlo na prezidenta [[Anton Neuwirth|Antona Neuwirtha]], počas celého roka pôsobilo v opozícii a organizovalo napríklad mítingy v bratislavskom PKO. V roku 1994 po páde druhej Mečiarovej vlády sa KDH na krátky čas stalo súčasťou vlády pod vedením [[Jozef Moravčík|Jozefa Moravčíka]].KDH v nej malo 5 kresiel: [[Ivan Šimko]] (podpredseda vlády), [[Július Brocka]] (sociálne veci), [[Mikuláš Dzurinda]] (doprava), [[Ladislav Pittner]] (vnútro) a [[Ľubomír Roman]] (kultúra). Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994|voľbách do NR SR v roku 1994]] kandidovali na kandidátke KDH aj bývalí členovia VPN a ODÚ. KDH získalo 10,08 % a stalo sa opäť súčasťou opozície. V komunálnych voľbách 1994 získala KDH 415 starostov a primátorov a spolu
V rokoch 1994-1998 pôsobila KDH ako najsilnejšia opozičná strana, v roku 1996 vznikla Modrá koalícia (KDH-DU-DS), v roku 1997 pretvorená na tzv. Dúhovú koalíciu (pričlenenie SDSS a SZS), hovorcom a neskôr predsedom následne vzniknutej [[SDK]] sa stal [[Mikuláš Dzurinda]]. KDH v tomto období dôrazne vystupovalo proti autoritatívnym praktikám vládnej moci, spoluorganizovala viaceré veľké mítingy (do dejín sa zapísali hlavne viaceré mítingy na námestí SNP na ktorých sa zúčastnili desaťtisíce ľudí). Modrá koalícia zorganizovala petíciu za priamu voľbu prezidenta (viac ako 550-tisíc podpisov) a Petíciu za spravodlivé voľby (470-tisíc podpisov).▼
▲V rokoch 1994-1998 pôsobila KDH ako najsilnejšia opozičná strana, v roku 1996 vznikla Modrá koalícia (KDH-
Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|voľbách do NR SR]] v septembri 1998 sa KDH (ako súčasť SDK) stalo súčasťou vládnej koalície (spolu s SDĽ a SOP), jeho podpredseda (a predseda SDK) Mikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády a predseda KDH J. Čarnogurský sa stal ministrom spravodlivosti. Po spore vo vnútri SDK sa časť poslancov KDH na čele s Mikulášom Dzurindom oddelila a v roku 2000 založili SDKÚ. KDH si v roku 2000 zvolila po desiatich rokoch nového predsedu [[Pavol Hrušovský|Pavla Hrušovského]], nakoľko Ján Čarnogurský nekandidoval. ▼
▲Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|voľbách do NR SR]] v septembri 1998 sa KDH (ako súčasť SDK) stalo súčasťou vládnej koalície (spolu s SDĽ, SMK a SOP), jeho podpredseda (a predseda SDK) Mikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády a predseda KDH J. Čarnogurský sa stal ministrom spravodlivosti. Po spore vo vnútri SDK sa časť poslancov KDH na čele s Mikulášom Dzurindom oddelila a v roku 2000 založili vlastnú stranu SDKÚ. KDH si v roku 2000 zvolila po desiatich rokoch nového predsedu [[Pavol Hrušovský|Pavla Hrušovského]], nakoľko Ján Čarnogurský nekandidoval.
Od parlamentných volieb v roku [[1998]] (vtedy boli členovia KDH na kandidátke [[Slovenská demokratická koalícia|Slovenskej demokratickej koalície]]) do februára [[2006]] bolo KDH súčasťou vládnej koalície, ktorá vznikla po [[Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2002|voľbách v roku 2002]], odvtedy je v opozícii.
Začiatkom roku 2008 zo strany odišli dlhoroční členovia [[Vladimír Palko]], [[František Mikloško]], [[Pavol Minárik]] a [[Rudolf Bauer]], nespokojní s vývojom v strane a založili nový politický subjekt - [[Konzervatívni demokrati Slovenska]]. Na sneme v septembri 2009 bolo zvolené nové vedenie na čele s predsedom Jánom Figeľom, ktorý po deviatich rokoch vystriedal Pavla Hrušovského.
▲{{Politická strana|
▲ Názov = Kresťanskodemokratické hnutie|
▲ Logo = |
▲ Založená = [[1990]]|
▲ Farby = [[modrá]], vo volebnej kampani do NR SR roku 2006 [[žltá]]|
▲ Ideológie = [[kresťanská demokracia]], [[konzervativizmus]]|
▲ Predseda = [[Ján Figeľ]]|
▲ Web = [http://www.kdh.sk www.kdh.sk]
▲}}
=== Predsedníctvo KDH po sneme 19. septembra [[2009]] v Nitre ===
Řádek 138 ⟶ 139:
== Volebné preferencie ==
Volebné preferencie strany v percentách podľa [http://www.statistics.sk Štatistického úradu SR] do marca 2009. (''Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.'') Od apríla 2009 preferencie podľa agentúry [http://www.focus-research.sk Focus]. ''(pozn. referencie podľa agentúry [http://www.mediansk.sk Median SK] - júl 2009).''
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
Řádek 170 ⟶ 171:
|'''2008'''||'''8,2'''||'''7,4'''||'''6,9'''||'''7,6'''||'''7,7'''||'''7,9'''||'''8,2'''||'''8,5'''||'''8,4'''||'''8,5'''||'''6,6'''||'''7,2'''
|-
|'''2009'''||'''6,4'''||'''9,3'''||'''10,6'''||'''8,0'''||'''8,0'''||'''8,3'''||
|}
| |||