Gaius Sallustius Crispus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rubinbot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: es:Salustio
d fix.
Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Rím]]
|}}
 
'''Gaius Sallustius Crispus''' (*[[1. október]] [[86 pred Kr.]], [[Aminternum]] - † 35 alebo 34 pred Kr., [[Rím]]) bol rímsky politik a historik.
 
== Život ==
Sallustius sa narodil do bohatej rodiny pochádzajúcej zo [[Sabinovia|sabinského]] mesta [[Aminternum]] (blízko dnešnej L’Aquily). Vzdelanie získal v Ríme, kde sa rozhodol zapojiť do politického života. Podobne ako jeho krajan [[Marcus Tullius Cicero]], aj Sallustius bol tzv. ''[[homo novus]]'', človek, ktorý sa ako prvý príslušník svojho rodu presadil v politike, bez rodinnej tradície alebo zázemia. Roku 55 alebo 54 pred Kr. zastával úrad [[kvestorKvestor (staroveký Rím)|kvestora]]a, roku 52 pred Kr. sa stal [[tribún ľudu|tribúnom ľudu]]. Hlásil sa k politickej strane [[populári|populárov]] opierajúcej sa o ľudové masy. Počas svojho tribunátu na strane populárov viedol štvavú politickú kampaň proti [[optimát]]ovi [[Titus Annius Milo|Τitovi Anniovi Milonovi]], ktorý sa toho roku pravdepodobne podieľal na vražde populára [[Publius Clodius Pulcher|Publia Clodia Pulchra]] a ktorého neúspešne obhajoval jeho kolega [[Marcus Tullius Cicero]]. Roku 50 pred Kr. sa za tento krok optimáti pomstili a postarali sa o Sallustiovo vylúčenie zo senátu, údajne za mravnú nespôsobilosť.
 
V [[Caesarova občianska vojna|občianskej vojne]] sa pridal na stranu [[Iulius Caesar|Iulia Caesara]]. Po jeho víťazstve sa mohol vrátiť do senátu a jeho kariéra rýchlo napredovala. Roku 46 pred Kr. zastával úrad [[prétor]]a. Po víťazstve nad [[Gnaeus Pompeius|Pompeiovcami]] v Afrike ho Caesar menoval za miestodržiteľa novovytvorenej provincie Nová Afrika (''Africa Nova''). V správcovskom úrade sa však neosvedčil: po návrate do Ríma bol obvinený z finančnej sprenevery. Len Caesarov ho zachránil pred opätovnou stratou senátorskej hodnosti. Na jeho pokyn sa vzdialil z politického života a venoval sa literárnej činnosti. Zbytok života prežil v luxusnom sídle uprostred rozsiahlých záhrad, ktoré sám založil a po jeho smrti niesli jeho meno (''Horti Sallustiani'').