Boethius: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
RibotBOT (diskusia | príspevky)
d fix.
Riadok 1:
[[Súbor:Boethius.jpeg|230px|náhľad|Stredoveké zobrazenie Boethia]]
'''Anitius Manlius Severinus Torquatus Boethius''' (* [[475]]-[[480]] – † [[524]]-[[526]]) bol [[antika|antický]] [[kresťanstvo|kresťanský]] [[filozof]] a spisovateľ. Narodil sa v [[Staroveký Rím|Ríme]] v rodine [[konzul (staroveký Rím)|konzula]]a. Sám však slúžil ako vládny úradník na [[Ostrogóti|ostrogótskom]] kráľovskom dvore. Neskôr ho ostrogótsky kráľ [[Teodorich Veľký]] dal popraviť kvôli podozreniu zo sprisahania. Je autorom významného filozofického diela ''De Consolatio Philosophiae'' (''Útecha z filozofie''), ktoré napísal vo väzení pred popravou. Prekladal a komentoval [[Aristoteles|Aristotelove]] logické spisy.
 
Boethia označujú za „posledného Rimana a prvého [[scholastika]]“: pripravil cestu stredovekej scholastike.
Riadok 7:
[[Súbor:Tomba di Severino Boezio.jpg|230px|náhľad|Boethiov hrob v bazilike San Pietro in Ciel d'Oro v Pávii]]
 
Boethius sa narodil medzi rokmi [[475]] a [[480]] v Ríme vo vznešenej, patricijskej rodine rímskeho [[konzul (staroveký Rím)|konzula]]a ako Anicius Manlius Torquatus Severinus Boëthius. Bol v príbuzenskom vzťahu s [[Benedikt z Nursie|Benediktom z Nursie]] a bol tiež dôverným priateľom [[pápež]]a [[Ján I.|Jána I]]. Dobre situovaná rodina mu umožnila študovať [[gréčtina|grécky jazyk]] priamo v [[Atény|Aténach]] a [[filozofia|filozofiu]] v [[Alexandria|Alexandrii]]. Tak sa mladý Boethius stretol s [[aristotelizmus|aristotelizmom]], [[novoplatonizmus|novoplatonizmom]] a [[stoicizmus|stoicizmom]]. Bol veľmi nadaný; hovorí sa, že prečítal všetku literatúru, prístupnú v jeho životných podmienkach. Veľmi skoro pochopil svoju dejinnú úlohu a, uvedomujúc si, že ako jeden z posledných [[latinčina|latinských]] [[filozof]]ov dokonalo pozná [[gréčtina|grécky jazyk]], si vytýčil za celoživotnú úlohu preložiť z gréčtiny do latinčiny všetky [[Platón]]ove a [[Aristoteles|Aristotelove]] diela, ktoré študoval. Chcel tak sprístupniť mladému [[Ostrogóti|ostrogótskemu]] kráľovstvu poklady [[Grécko|gréckej]] [[antika|antickej]] [[filozofia|filozofie]], a tým predať antické dedičstvo aj celému latinskému Západu. O Aristotelových a Platónových dielach bol presvedčený, že ich nemožno redukovať a opomenúť. Často zdôrazňoval ich grandióznosť. Svoj prekladateľský cieľ však nestihol naplniť, keďže vstúpil do aktívneho politického života. Preložil však niektoré Aristotelove [[logika|logické]] spisy (''Prvé'' a ''Druhé Analytiky'', ''Kategórie'') a okomentoval jeho ''Organon''. Tým významne prispel k formovaniu logickej a metodologickej základne [[kresťanstvo|kresťanskej]] [[stredovek]]ej [[filozofia|filozofie]] a spolu so svojimi dielami pripravil cestu nastupujúcej ére [[scholastika|scholastiky]], keďže preložil kľúčové [[Grécko|grécke]] filozofické termíny do [[latinčina|latinčiny]] (''osoba'', ''filozofia'', ''blaženosť'', ''prozreteľnosť'', ''večnosť'' a pod.).
 
Jeho vlastná tvorba je zameraná relatívne svetským smerom. Písal komentáre, dielo o Trojici, dve knihy o kategorickom úsudku, pričom rozhodujúcim dielom sa stáva jeho ''De consolatio philosophiae'' (''O úteche filozofie''; okolo r. [[523]], [[524]]).
 
V roku [[510]] bol Boethius menovaný jediným úradujúcim [[konzul (staroveký Rím)|konzulom]]om, za vlády [[cisár]]a [[Teodorich Veľký|Teodoricha]] vykonával úrad predstaveného kancelára. Aktívny politický život spôsobil, že mal omnoho menej času venovať sa prekladaniu. Keďže bol Boethius neúplatný, stal sa obeťou intríg a vlastnej neopatrnosti. Bol neprávom obvinený zo zrady [[Ostrogóti|ostrogótskych]] štátnych záujmov a na kráľov príkaz bol uväznený. Približne v roku [[525]] bol bez súdneho procesu, a teda bez možnosti obhajoby, v severotalianskej [[Pavia|Pávii]] popravený.
 
== Filozofia ==