Bitka pri Kannách: Rozdiel medzi revíziami

Po troch porážkach, ktoré v roku 217 pred Kr. Rimania utrpeli [[bitka pri Trebii|pri Trebii]], [[bitka pri Ticine|Ticine]] a [[bitka pri Trasimenskom jazere|Trasimenskom jazere]], zavládla v Ríme nervozita a panika. Ukázalo sa, že tradiční najvyšší rímski úradníci - [[konzul (staroveký Rím)|konzuli]]i, nie sú schopní viesť úspešnú vojnu s vynikajúcim stratégom [[Hannibal Barkas|Hannibalom]]. Preto na príkaz [[senát]]u bol mimoriadne na [[ľudové zhromaždenie|ľudovom zhromaždení]] zvolený [[diktátor]] s absolútnou mocou pre vedenie vojny Quintus [[Fabius Maximus]], skúsený politik a vojenský veliteľ. Za jeho pomocníka bol menovaný [[veliteľ jazdy]] (magister equitum) Marcus [[Minucius Rufus]]. Fabius Maximus si uvedomoval, že po utrpených porážkach je morálka rímskeho vojska veľmi slabá, noví branci nemali ešte bojové skúsenosti. Preto so svojím vojskom sledoval Hannibalove presuny v [[Itália|Itálii]], znepríjemňoval mu život drobnými šarvátkami, ale nepúšťa sa do rozhodujúceho boja. Prepadával predovšetkým jeho zásobovacie jednotky, takže púnske vojsko sa muselo stiahnuť do úrodnejších oblastí. Pre túto taktiku dostal aj hanlivú prezývku Cunctator (Váhavec). V Ríme i v radoch vojakov vládla s jeho taktikou nespokojnosť, preto najmä veliteľ jazdy (magister equitum) vyzýval k otvorenému boju.