Marcus Terentius Varro Reatinus: Rozdiel medzi revíziami

d
fix.
d (fix.)
d (fix.)
Varro bol jeden z najplodnejších autorov staroveku. Podľa niektorých odhadov napísal 74 diel vo viac ako 600 knihách. Iba jedna z týchto kníh sa dochoval v úplnosti. Niektoré diela poznáme zo zlomkov alebo aspoň podľa názvu. Varronove diela boli používané inými spisovateľmi staroveku ako pramene, mimo iné [[Cicero]]nom, [[Plínius Starší|Plíniom Starším]], [[Vergílius|Vergíliom]], [[Aulus Gellius|Aulom Gelliom]], [[Augustín z Hippa|Augustínom]] a [[Marcus Vitruvius Pollio|Vitruviom]]. [[Marcus Fabius Quintilianus|Quintilianus]] nazýva Varrona „najučenejším spomedzi Rimanov“<ref>Inst. Or. 10.1.95</ref>.
 
Varro je významný aj ako historik, ktorý sa pokúsil presne stanoviť dátumy významných udalostí [[Staroveký Rím|rímskych dejín]] vrátane [[založenie Ríma|založenia Ríma]]. Jeho výskum rímskych dejín sa zakladá na tradičnej postupnosti rímskych [[konzul (staroveký Rím)|konzulov]]ov, ktorá bola zaznamenávaná od najstarších čias. Tam, kde došlo k jej prerušeniu, vkladá Varro roky vlády diktátorov alebo anarchie. Rok založenia Ríma Varro stanovil ako 754 pred Kr (to je dátum uznávaný aj dnes archeológmi). Bolo dokázané, že sa v niektorých údajoch Varro mýli, ale dnes sú jeho závery prijímané ako všeobecne platné. Táto chronológia bola uvedené aj na [[Augustov víťazný oblúk|Augustovom víťaznom oblúku]] v Ríme. Varronova datácia rímskych dejín sa z veľkej časti zachovala pod menom ''Fasti Capitolini'' (Kapitolský kalendár).
 
Varrovo dielo je v niektorých ohľadoch nesmierne moderné. Vzdelanec napríklad predvída existenciu [[mikroorganizmus|mikroorganizmov]], keď tvrdí, že je vhodné vyhýbať sa močiarom a vlhkých oblastiam, pretože na týchto miestach žijú malé tvory, ktoré nemožno vidieť ľudským okom, ale ktoré sa vznášajú vo vzduchu a vstupujú do ľudského tela ústami a nosom a ktoré spôsobujú choroby <ref> Advertendum etiam, siqua erunt loca palustria, et propter easdem causas, et quod crescunt animalia quaedam minuta, quae non possunt oculi consequi, et per aera intus in corpus per os ac nares perveniunt atque efficiunt difficilis morbos. R.R. 1.12.2</ref>.