Claudius Claudianus: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 44 bajtov ,  pred 12 rokmi
d
fix.
d (robot Pridal: pl:Klaudian Klaudiusz)
d (fix.)
 
== Život ==
[[Image:John William Waterhouse - The Favorites of the Emperor Honorius - 1883.jpg|thumb|left|400px|''Obľúbenci cisára Honoria'', [[John William Waterhouse]] (1883)]]
Claudianova sľubná kariéra sa začala roku [[395]], kedy básnik po prvý raz navštívil [[Rím]]. Vydarenými oslavnou básňou na dvoch zo svojich [[patrón (staroveký Rím)|patrónov]], [[konzul (staroveký Rím)|konzulov]]ov Probina a Olybria (''Panegyricus dictus Probino et Olybrio consulibus'', Panegyrik vyslovený na konzulov Probina a Olybria), si získal pozornosť cisárskeho dvora, predovšetkým vtedy všemocného najvyššieho veliteľa rímskych vojsk v [[Západorímska ríša|Západorímskej ríši]], [[barbar]]a [[Vandali|vandalského]] pôvodu Stilichona. Za jeho literárnu činnosť mu boli postupne udeľované všemožné pocty vrátane vlastnej sochy na [[Forum Romanum|fore]] (400), titulu ''[[vir illustris]]'' a bohatej nevesty vybratej Stilichonovou manželkou Serenou. Na základe chýbajúcich zmienok o udalostiach po roku 404 v básnikovej tvorbe sa predpokladá, že zomrel okolo tohto roku.
 
S Claudianovou osobnosťou sa spájajú ešte dva rozporuplné informácie, a to, že, hoci jeho rodným jazykom bola [[gréčtina]], po príchode do Ríma skladal verše iba v [[latinčina|latinčine]], a to s najväčším majstrovstvom. Grécky vytvoril iba jedinú skladbu v rannom období, ''Gigantomachia'' (Zápas [[gigant]]ov), z ktorej sa dochovali dva krátke fragmenty. Čo je ešte zaujímavejšie, Claudius Claudianus, napriek tomu, že tvoril pre a oslavoval kresťanského cisára a jeho kresťanských úradníkov, sám zostával až do smrti „obzvlášť tvrdošijný pohan“ (''paganus pervicacissimus'', takto ho charakterizuje historik [[Paulus Orosius]]). Jeho dielo je predchnuté až [[mystika|mystickou]] aurou pohanských [[mystérium (kult)|mystérii]], ku ktorým mal z [[Orient]]u pochádzajúci Claudianus prirodzene blízko. Claudianov pohanský elán ostro kontrastuje s umierneným konzervatívnym [[pohan]]stvom rímskej aristokracie, prípadne s jej otvoreným [[agnosticizmus|agnosticizmom]], kedy sa akoby vyčerpala všetka energia, ktorú vyššie vrstvy mohli vložiť do upadajúceho [[rímske náboženstvo|rímskeho náboženstva]].
Claudianovu tvorbu možno rozčleniť do troch skupín:
 
* básne týkajúce sa cisára [[Flavius Augustus Honorius|Honoria]] – tri [[panegyrik]]y na cisárove [[konzul (staroveký Rím)|konzuláty]]áty a [[epithalamion]] ''De nuptiis Honorii et Mariae'' (O svadbe Honoria a Marie)
* básne venované [[Stilicho]]novi alebo iným Claudianovým patrónom – medzi nimi sa objavujú verše venované Stilichonovi osobitne, zdá sa, že takto boli pôvodne i vydané, pravdepodobne samotným barbarským ministrom krátko po básnikovej smrti, medzi nimi sú básne ''In Rufinum'' (Proti [[Flavius Rufinus|Rufinovi]]) a ''In Eutropium'' (Proti [[Eutropius (minister)|Eutropiovi]]) namierené proti veľkým Stilichonovým rivalom na [[Východorímska ríša|východorímskom]] dvore
* epické skladby s [[mytológia|mytologickými]] námetmi – z viacerých skladieb sú najvýznamnejšie dve - ''De raptu Proserpinae'' (Únos [[Persefona|Proserpiny]]), nedokončená rozsiahla báseň, ktorá vznikala v rokoch 395-7 a grécky písaná ''Gigantomachia'' (Zápas gigantov)