Kresťanskodemokratické hnutie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
LacoB (diskusia | príspevky)
volebné preferencie júl 2009
LacoB (diskusia | príspevky)
ideový profil strany
Riadok 1:
{{Politika na Slovensku}}
'''Kresťanskodemokratické hnutie''', skratka '''KDH''', je politická strana pôsobiaca na Slovensku. IdeováDnes profiláciaje súčasťou opozície v [[NR SR]]. Súčasným predsedom strany je [[Ján Figeľ]]. Z hľadiska ideologickej profilácie je KDH sapravicová strana, považovaťktorá zavo pravicovúsvojich astanovách sa deklaruje za hnutie [[konzervativizmus|konzervatívnukonzervatívne]] a demokratické, usilujúce sa o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva.
 
== Vedenie strany ==
Riadok 13:
 
== História ==
Kresťanskodemokratické hnutie vzniklo [[17. február]]a [[1990]] ustanovujúcim snemom v [[Nitra|Nitre]] (registrácia Ministerstvom vnútra SR od [[23. február]]afebruára 1990), čím sa stalo jedným z najstarších subjektov na politickej scéne Slovenska po roku [[1989]]. Vznik podnietila výzva z dňa 30. novembra 1989 výzva na zakladanie kresťanskodemokratických klubov (KDK) na Slovensku. Pri zakladaní a profilácii KDH zohrali významnú úlohu najmä ľudia z katolíckeho disentu, ale aj ľudia blízki [[Verejnosť proti násiliu|VPN]]. <ref name=hist>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 25:
| miesto =
| jazyk =
}} </ref>. Za prvého predsedu hnutia bol zvolený [[Ján Čarnogurský]].
}} </ref>. Za prvého predsedu hnutia bol zvolený [[Ján Čarnogurský]]. V marci 1990 došlo k definitívnemu oddeleniu maďarských kresťanských demokratov od KDH. Kluby vznikali spočiatku spolu, na zmiešaných územiach ako „dvojjazyčné“ i maďarské. Zástupcovia maďarských KDK sa na svojom stretnutí v Bratislave 17. marca rozhodli vytvoriť [[MKDH]] <ref name=hist />.
 
Kluby vznikali spočiatku spolu, na zmiešaných územiach ako „dvojjazyčné“ i maďarské. V marci 1990 však došlo k definitívnemu oddeleniu maďarských kresťanských demokratov od KDH a ich zástupcovia sa rozhodli na svojom stretnutí v Bratislave 17. marca vytvoriť [[MKDH|Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]] <ref name=hist />.
 
{{Politická strana|
Řádek 37 ⟶ 39:
}}
 
Hnutie si v prvej polovici roku 1990 vytvorilo záujmové organizácie a zväzy, vznikli Kresťanskodemokratická mládež Slovenska (KDMS), Zväz kresťanských lekárov a zdravotníkov (ZKLaZ), predsedomktorého ZKLaZpredsedom sa stal [[Alojz Rakús]], Združenie kresťanskodemokratických poľnohospodárov Slovenska (ZKDPS), Kresťanskodemokratický zväz pracovníkov vedy a školstva (KDZPVŠ), Kresťanskodemokratický zväz žien Slovenska a Kresťanskodemokratické združenie ekológov Slovenska.<ref name=hist />
 
V prvých slobodných [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1990|voľbách v roku 1990]] získalo hnutie 19,21 %, ale výsledok bol sklamaním, nakoľko KDH dlho viedlo v prieskumoch verejnej mienky. Následne sa KDH stalo súčasťou koalícií na federálnej aj národnej úrovni (tam spolu s [[VPN]] a [[Demokratická strana (1989 – 2006)|DS]]). V [[SNR]] obsadilo 31 kresiel a v oboch snemovniach FZ 25 kresiel. V komunálnych voľbách v novembri 1990 získalo KDH najviac poslancov - 10 564 poslancov (27,4 %) a 541 primátorov a starostov (19,8 %).
 
Na začiatku roku 1991 malo KDH približne 50-tisíc členov, po rozdelení [[VPN]] sa stal Ján Čarnogurský v apríli 1991 predsedom slovenskej vlády. Na sneme KDH v novembri 1991 sa stal predsedom hnutia opäť Ján Čarnogurský, jeho protikandidátom bol [[Ján Klepáč]]. Skupina okolo J. Klepáča navrhovala konfederatívne usporiadanie [[ČSFR]], prípadne referendum o samostatnom Slovensku, pre nezhody vo vnútri KDH sa rozhodli založiť v marci 1992 [[Slovenské kresťansko-demokratické hnutie]] (SKDH).