Enceladus (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
d štylistika, typografia
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 157:
Na niektorých snímkach zo sondy Cassini sú viditeľné rozhádzané ľadové bloky s priemerom asi 10-100 m. Charakter týchto oblastí je značne odlišný od zvyšku mesiaca.<ref>http://astro.sci.muni.cz/clanek.php?id=393</ref>
 
Je zrejmé, že celý povrch je relatívne mladý (niektoré oblasti mladšie ako 100 miliónov rokov) a od [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy#Intenzívne bombardovanie|veľkého bombardovania]] krátko po vzniku slnečnej sústavy bol najmenej raz pretavený. Preto sa predpokladá existencia aktívneho [[kryovulkanizmus|kryovulkanizmu]] a snáď aj podpovrchového [[oceán]]u v hĺbkach okolo 10&nbsp;km. Ak je tomu skutočne tak, mohol by tu existovať [[život]]. Geologicky aktívna je najmä južná pologuľa mesiaca.<ref name=Kozmos2007 />
 
=== Tigrie pásy ===
Riadok 183:
== Prstenec E ==
[[File:E ring with Enceladus.jpg|thumb|left|Enceladus s [[prstenec E|prstencom&nbsp;E]]]]
[[Prstenec E]] je vonkajší prestenec systému [[prstence Saturna|Saturnovych prstencov]] rozprestierajúci sa vo vzdialenostiach rovnajúcich sa trom až ôsmym polomerom Saturna, čo zodpovedá vzdialenosti 181&nbsp;000 - 482&nbsp;000 km od stredu planéty. Tvoria ho extrémne malé častice s rozmerom okolo jedného mikrometra. Pozdĺž dráhy Enceladu, ktorý v prstenci obieha, je prstenec výrazne zjasnený.<ref name="Kleczek" /> Astronómovia predpokladajú, že častice do tohto širokého difúzneho prstenca dodáva práve Enceladus. Ľadové výtrisky z Encelada sú možno dokonca zodpovedné aj svetlé povrchy mesiacov Tethys, Mimas, Dione a Rhea. Vyvrhované častice ľadu v podobe miniatúrnych kryštálikov, sa zarezávajú do ľadových povrchov týchto mesiacov vysokými rýchlosťami niekoľko km/s. Bez týchto ľadových čiastočiek by povrch mesiacov postupne zošedol v dôsledku bombardovania elektricky nabitými časticami [[slnečný vietor|slnečného vetra]].<ref name="život" >{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Martinek
| meno = František
Riadok 199:
Intenzívny prieskum Encelada sa začal zásluhou sondy [[Cassini (sonda)|Cassini]], ktorá už okolo neho mnohokrát veľmi tesne preletela. Enceladus bol hneď po Titane druhým najdôležitejším cieľom výskumu tejto sondy medzi mesiacmi. Úlohou sondy bolo overiť platnosť hypotézy a geologickej aktivite a tiež o tom, či častice pochádzajúce z aktívnych gejzírov zásobujú časticami prstenec E.<ref name="MEK" >http://mek.kosmo.cz/sondy/usa/cassini/plany.htm</ref> Snímky mesiaca zo sondy Cassini majú až 10-krát väčšie rozlíšenie, ako jeho snímky z Voyagerov 1 a 2.<ref name="Kozmos2005" />
 
Prvé tri prelety sondy Cassini nad Enceladom prebehli [[17. február]]a, [[9. marec|9. marca]] a [[14. júl]]a [[2005]]. Poprvýkrát sa sonda priblížila na 1&nbsp;179 km, podruhýkrát na 500 km, potretíkrát iba na 175 km. Podarilo sa získať veľa snímok s vysokým [[rozlišovacia schopnosť|rozlíšením]]. Merania [[magnetické pole|magnetického poľa]] v blízkosti Encelada odhalilo prítomnosť iónov, pravdepodobne ionizovanej vody, pochádzajúcich zrejme z veľmi riedkej atmosféry. Ďalšie prelety vo väčšej vzdialenosti sa uskutočnili [[29. marec|29. marca]] (64&nbsp;000&nbsp;km) a [[21. máj]]a 2005 (93&nbsp;000&nbsp;km). Pri prelete [[14. júl]]a roku 2005 Cassini preletel okolo tohto mesiaca vo výške iba 175&nbsp;km, čo bol v tej dobe najbližší uskutočnený prelet v histórii kozmonautiky. Počas preletu prítroj MAG ([[magnetometer]]) monitoroval interakcie Encelada s plazmou [[Saturn#Magnetosféra|Saturnovej magnetosféry]]. Pri preletových meraniach bolo dokázané, že Enceladus má riedku atmosféru. Počas dvoch obletov zaznamenal magnetometer ohyb [[siločiara|siločiar]] magnetického poľa okolo Enceladu, čo mohla spôsobiť iba prítomnosť atmosféry. Snímky mesiaca Enceladus s vysokým rozlíšením zachytávali výtrysky ľadového materiálu. 9. októbra 2008 sa uskutočnil prelet, ktorý bol výnimočný tým, že bol veľmi tesný. Sonda sa priblížila k tomuto mesiacu len na vzdialenosť 25 km od jeho povrchu.<ref name="život" />
 
Podľa snímok Encelada z [[december 2008|decembra 2008]] zo sondy Cassini sa niektoré terénne útvary na Encelade pohybujú. Prehliadky najnovších snímok ukázali, že veľké časti povrchu sa posunuli jedným smerom. Ide o neobvyklý prejav [[Tektonika (geológia)|tektonickej aktivity]], ktorý naznačuje, že pod povrchom Encelada sa nachádza [[oceán]] kvapalnej [[voda|vody]].
 
V pláne je ešte veľa ďalších preletov sondy Cassini v blízkosti Encelada (do konca primárnej misie v roku [[2008]] ich bolo celkom 6).
 
== Možnosť života ==
[[File:Cassini am Saturn.jpg|thumb|Kresba sondy Cassini so Saturnom v pozadí]]
Keďže pod ľadovou kôrou mesiaca sa veľmi pravdepodobne nachádza voda v tekutom skupenstve, nedá sa vylúčiť ani existencia [[živý organizmus|živých organizmov]] na tomto mesiaci. V porovnaní s inými telesami slnečnej sústavy je Enceladus jedným z najnádejnejších kandidátov na hľadanie [[mimozemský život|života mimo Zeme]]. Avšak pokiaľ na Encelade život je, s najväčšou pravdepodobnosťou sú to len formy [[mikroorganizmus|mikroorganizmov]], schopných žiť v extrémnych podmienkach.<ref name="život" /> Larry Esposito z Coloradskej univerzity o vode na Encelade tvrdí: „Nie je vôbec jasné, či podzemná voda na Encelade je pre život vhodná. Sonda Cassini by túto otázku mala preskúmať pri ďalších preletoch.“<ref>http://www.21stoleti.cz/view.php?cisloclanku=2008091925</ref>
 
Bob Brown, pracovník pracujúci na misii Cassini, povedal na konferencii vo Viedni, že Enceladus má k dispozíci základné chemické stavebné kamene pre vznik života alebo aspoň jeho predochodcov. Jeffrey Kargel z Arizonskej univerzity však v článku pre časopis ''[[Science]]'' napísal, že prípadný život ale bude v nejlepšom prípadě mikrobiálny, hlboko pod povrchom v mrazivom podpovrchovom oceáne: "Žiadny život, pokiaľ by existoval, by nemohol byť za takýchto podmienok hojný. Musel by znášať nízke teploty, minimum metabolizovatelnej energie a možno aj dosť drsné chemické prostredie. Viacmenej však nemôžeme vylúčiť možnosť, že by Enceladus mohol byť vzdialenou základňou života."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.astrosvet.cz/planety/zahada-saturnova-mesice-enceladus-muze-byt-zodpovezena
| title = Záhada Saturnova měsíce Enceladus může být zodpovězena
| jazyk = česky
| autor = Hvězdárna Uherský Brod
| dátum vydania = 2006-06-16
| dátum prístupu = 2009-10-17
}}</ref> Prítomnosť života dodnes nebola dokázaná ani vyvrátená.
 
== Mytológia ==
Mýtický [[Enceladus (mytológia)|Enceladus]] (v gréckej mytológii ''Enkelados'') bol jedným z [[Giganti|Gigantov]], potomkov bohyne Zeme [[Gaia (mytológia)|Gaie]]. Giganti boli obludní obri s nesmiernou silou. Vzbúrili sa proti bohom sídliacim na [[Olymp]]e pod vedením [[Zeus|Dia]], avšak boli porazení. Encelada nejvyšší boh Zeus opálil bleskom a preto z boja ušiel. Na úteku však na neho bohyňa [[Pallas Aténa|Aténa]] hodila ostrov (dnes známy ako [[Sicília]]). Podľa tohto mýtu je práve Enceladus zodpovedný za plamene, ktoré šľahajú zo sopky [[Etna]], pretože poď ňou sídli.<ref>{{Cite book
| author = Vojtech Zamarovský
| title = Bohovia a hrdinovia antických bájí
| publisher = Perfekt, Bratislava
| isbn = 80-8046-203-8
| pages = strana: 117}}</ref>
 
== Galéria ==
Řádek 214 ⟶ 235:
File:NASA-JPL-Space Science Institute - Casting a Shadow (pd).jpg
File:EN004 Painting on the walls.jpg
File:Titan and Enceladus.jpg
</gallery>