Niepceotypia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
nová
(Žiaden rozdiel)

Verzia z 19:16, 20. október 2009

Heliografia je najstaršia fotografická technika pre vytvorenie kontaktných reprodukcií grafických listov a snímok z camery obscury. Názov je odvodený od gréckych slov helios (slnko) a grafé (písanie, kresba).[1]

Najstaršia dochovaná fotografická reprodukcia, ktorú zhotovil Nicéphore Niépce v roku 1825

Autorom vynálezu heliografie bol Nicéphore Niépce, ktorý experimentoval s fotochemickou cestou reprodukcie pre litografiu. Na litografickú dosku s vrstvou svetlocitlivej fermeže kopíroval v roku 1813 pomocou slnečného svetla kresbygrafické listy, ktorých papier byl spriesvitnený.[2][3] V roku 1816 použil malú cameru obscuru a papier so svetlocitlivou vrstvou chloridu strieborného, ale snímky neboli ustálené a obraz časom zmizol.

Po rade pokusov s rôznymi svetlocitlivými látkami a podložkami zhotovil Nicéphore Niépce v roku 1822 reprodukciu medirytiny pápeža Pia VII. na vrstvu prírodného asfaltu rozpusteného v petroleji, nanesenú na sklenenú dosku.[4] Reprodukcia sa však nezachovala. Niépce potom ako podložku využíval litografický kameň a zinkovú dosku, ktoré boli po leptaní alebo rytí použité k tlači. Najstaršou dochovanou fotografickou reprodukciou, ktorú na medenú doštičku zhotovil Nicéphore Niépce v roku 1825, je obrázok muža vedúceho koňa.[5]

Nicéphore Niépce: Pohľad z okna v Le Gras, 1826 alebo 1827

Niépce tiež pokračoval v pokusoch s camerou obscurou. V roku 1824 vytvoril snímku na kameň s asfaltovou vrstvou, zachytávajúcí pohľad z jeho pracovne na bočné krídlo domu a budovu na dvore, ktorá sa však tiež nezachovala.[6] Zrejme v roku 1826, najneskôr však v nasledujúcom roku, zhotovil za slnečného dňa Niépce snímku pohľadu z okna svojho domu na dvor s hospodáerskymi budovami a stromom v pozadí, ktorá býva považovaná za najstaršiu dochovanú fotografiu.[7][8] Použil cameru obscuru s predsadenou šošovkou. Expozícia snímky o rozmeroch 163×203 mm trvala 8 hodín, takže slnko postupne osvetľovalo obe strany dvora. Obraz snímal na asfaltovú vrstvu, ktorá v osvetlených častiach tvrdla a vytvorila biele plochy. Tiene sú tmavé plochy cínovej podložky po zmytí neosvetleného asfaltu roztokom levanduľového oleja a terpentínu.[4]

Heliografia bola nahradená dokonalejšou technikou, dagerotypiou, vyvinutou z heliografie Francúzom Louisom Daguerrom v roku 1839, a kalotypiou, objavenou angličanom Williamom Foxom Talbotom nezávisle v tej istej dobe.

Literatúra

 
Porovnanie originálu, portrétu Georges d'Amboise z 1650 (vľavo), a heliografickej reprodukcie urobené Niépcem v roku 1826
  • HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987.
  • MRÁZKOVÁ, Daniela. Příběh fotografie. Praha : Mladá fronta, 1985.

Súvisiace články

Dalšie historické fotografické techniky:

Referencie

  1. Harry Ransom Center, The University of Texas at Austin: The First Photograh – Heliography – anglicky, navštívené 15. mája 2008
  2. HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 22.
  3. The First Photograh – A Chronology – anglicky, navštívené 15. máj 2008
  4. a b HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 23.
  5. BBC News, 21 March, 2002: World's oldest photo sold to library – anglicky, navštívené 15. mája 2008
  6. HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 24.
  7. MRÁZKOVÁ, Daniela. Příběh fotografie. Praha : Mladá fronta, 1985. S. 13.
  8. HLAVÁČ, Ĺudovít. Dejiny fotografie. Martin : Osveta, 1987. S. 33.

Externé odkazy


Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).